TRETIA, DRUHÁ a napokon PRVÁ! 🏆

Ahojte! Od posledného bežeckého článku ubehol už nejaký ten mesiac, čo ma veľmi mrzí, keďže bolo a stále je o čom písať. Ale hovorí sa, že lepšie neskoro ako nikdy, takže som si povedala, že sa s vami o mojich zážitkoch a skúsenostiach musím aj tak podeliť. Môžete teda čakať zopár nových neaktuálnych článkov z posledných mesiacov, tak snáď to nebude až tak vadiť a aj ja sama si všetko ešte raz pripomeniem, aby som nezabudla a mohla porovnávať. :) Už teraz si všímam, že moja bežecká cesta, ktorá sa začala ani nie pred rokom vie druhých celkom inšpirovať a motivovať, takže sa posnažím, aby sa môj blog opäť zaplnil zaujímavými príspevkami, fotkami a možno aj nejakými receptami. Nechajme sa prekvapiť a poďme rovno na moje ďalšie bežecké tromfy, ktoré sa mi podarili ani neviem ako. :P Možno si už nebudem úplne všetko pamätať, predsa len to je už nejaký čas dozadu, ale snáď zahrniem to najpodstatnejšie. 

Ďalší ''adidasáci'', šikovná Majka, ktorá je často úspešná vo svojej kategórii, Kiko, ktorý vyhral beh na 3km, no a nakoniec coach Leo, ktorému ďakujem za formu akú mám. :)
1. RETRO RUN - 26.5.2018 - 5km - 3.miesto čas: 21:09

Keď ide o preteky, zatiaľ sa snažím vyberať také, ktoré sú v Bratislave alebo nablízku. Stále som v podstate bežeckým nováčikom a každý pretek je pre mňa nová skúsenosť, ktorá ma posúva vpred. A tiež pravda, že o veľa bežeckých podujatiach ani neviem alebo sa dozviem úplnou náhodou napríklad na Facebooku. Čo sa týka Retro runu, najskôr som rozmýšľala, čo vlastne pôjdem bežať, či 5km alebo 10. Mala som za sebou 3behy okolo tých 10km, takže ma teraz lákalo skúsiť niečo kratšie. A po dohovore s mojim trénerom sme sa zhodli, že treba natrénovať aj trochu rýchlosti. Prihlásila som sa na päťku, ktorú si odbehnem aj v októbri, ale to bude večerný beh, tak sa už celkom teším a dúfam, že si zlepším čas.

takto som ráno vyrážala z domu :P
Neviem ako vy, ale ja oveľa radšej chodím na preteky v nejakej spoločnosti než sama. Na začiatku, keď človek ešte veľa bežcov nepozná, asi veľmi nemá na výber, no ja som rada, že som si už našla svojich bežeckých parťákov a parťáčky, s ktorými si plánujeme behy spoločne. :) Mňa chodia podporiť aj rodičia, najmä otec, takže aspoň v cieli ma má kto čakať. Na Retro run som išla sama trochu skôr, nech si to tam poobzerám, prezlečiem sa a rozcvičím. Pamätám si, ako som prišla na miesto konania, kde sa to ešte len chystalo, nebolo tam veľa ľudí a ja som nemala vlastne čo robiť. :D Šatne vonku neboli, a keď už som tam stála hodnú chvíľu, pozrela som si propozície, kde som zistila, že šatne sú v vnútri v obchodnom centre. :D Takže čítanie informácií o pretekoch určite nepodceňujte, aby ste nedopadli ako ja haha. 
Ako to už býva, nakoniec sa to predsa len obrátilo na dobré. Stretla som jednu kamarátku od nás z AR, ktorá išla behať, tak som mala s kým prehodiť pár slov a rozcvičiť sa. Nastal však ďalší problém a to toalety! :D Ja som obrovský stressman a na tomto preteku to platilo dvojnásobne. Asi tak, že mi žalúdok neskutočne pracoval, bola som nervózna ... no a detaily si asi viete predstaviť. A že na ten záchod som musela ísť aj 5x asi nemusím nikomu hovoriť. :D Bude to aj tým, že to momentálne ešte beriem celkom vážne a zodpovedne, nechcem nikoho sklamať (hlavne nie samú seba) a chcem podať čo najlepší výkon. 

Musela som to nejako pretrpieť, ale nebolo to nič príjemné. Postupne sa ihrisko pri Retre začalo napĺňať, prichádzali ďalší ľudia, aj naši tréneri z adidas Runners, dokonca sme mali s Alex aj rozcvičku, čo bolo fajn. Tento pretek bol špeciálny aj preto, pretože ma prišiel prvý krát pozrieť aj môj dedko, ktorý je tiež rád za moje úspechy. Pred pretekom sme sa rozbehali, dali si nejaké rovinky  a išli sme na štart. Prví štartovali tí, čo šli desinku, no a my sme mali štart pár minút potom. Na čísle sme mali farebnú nálepku, ktorá tieto disciplíny odlišovala. V tento deň bolo poriadne teplo, dúfala som, aby bolo aspoň pod mrakom ale bol jasný slnečný deň.

s ďalším úspešným bežcom Gabim Švajdom,
ktorý vyhral 10tku ako nič :)

Napriek tomu, že som bežala len 5km, nemala som pocit, že by sa mi išlo nejako ľahko. Neviem, či to bolo tým teplom, ale je dosť možné, že som to na úvod trošku prepálila, a tak na 3. kilometri som prudko padla z tempa 4:09 na 4:39, čo ma mierne vyviedlo z vnútornej pohody. :D Vôbec som ani netušila, ktorá v poradí som, pretože hoci som pár ľudí obiehala, nevedela som, či sú to tí, čo bežia so mnou 5km alebo ešte odpadlíci z 10tky. Kúsok pred cieľom bolo ešte aj mätúce značenie na chodníku, čo si nemusel každý všimnúť, no našťastie ja som odbočila dobre. Keď som sa blížila do cieľa, čakal ma už len atletický ovál. Ešte som počula, ako ohlasovali prvú ženu, čo dobehla a pár metrov od cieľa už na mňa kričal otec. Absolútne som netušila, koľká som dobehla, ale vyzeralo to tak, že by som mohla byť 3tia, no nikto si nebol úplne istý. :D 

A potom sa začali tie ďalšie nezhody! Netušila som, že reklamovať výsledky pôjdem už takto skoro, no dobre, že sme tak urobili. Výsledková listina nesedela, poradie bolo zvláštne, tak sme to začali riešiť s časomierou a napokon so samotnými organizátormi. Týmto musím poďakovať trénerom Leovi a Alex, že sa za mňa postavili a išli to riešiť a spravodlivosť nakoniec vyhrala. Aj keď to ešte nebolo všetko. Keď už sme si mysleli, že je všetko vyriešené a podala som si ruky s prvou bežkyňou, najväčší šok bol pri ohlasovaní výsledkov. To je tak, keď si myslíte, že pri hlásení tretieho miesta povedia vaše meno, no nakoniec je to niekto úplne iný. :D Všetci sme boli mierne v šoku, že je to nejaké čudné, pretože tretie dievča som si jednak ani ja sama nevšimla, že by predo mnou bežala, nálepku na čísle ani nemala, a ja som zostala ako obarená vriacou vodou. 
fotka, kde som vlastne mala stáť ja. :D a to som mohla mať fotku dokonca s bratmi Žampovcami, a tiež som prvý krát spoznala skvelú bežkyňu Lucku Kovalančíkovú
A viete ako to nakoniec skončilo? Zistili sme, že to dievča vyštartovalo skôr, ako my všetci, spolu s desiatkármi, a preto ten všetok zmätok. Najhoršie na tom bolo to, že aj keď ona sama túto skutočnosť vedela, veselo sa postavila na stupienok víťazov a prebrala si cenu, usmievala sa na fotografii akoby sa nič nestalo. Po dohovore s organizátorom usúdil, že vlastne nastala chyba a tretie miesto patrilo mne, takže mi cenu musela vrátiť. Bohužiaľ ma už nikto nemohol vyhlásiť, nemám ani fotku z bedne, ale aspoň je všetko tak ako malo byť. ... Karma je však zdarma ... a toto dievča, čo ma skoro pripravilo o tretie miesto napokon vyhralo v tombole celkom peknú cenu a ja som zase tesne o jedno číslo nevyhrala bicykel. :D No, bol to celkom zaujímavý zážitok, našťastie s dobrým koncom. Čo mi pripomína, že si musím ísť uplatniť wellness, ktorý je len do konca septembra. :D
2. Beh okolo Slovnaftu 9km - 3.6.2018 - 3.miesto - čas: 39:31 

Hneď týždeň po Retre som sa rozhodla opäť štartovať. Zaujal ma 9km beh okolo Slovnaftu, kde sa ani neplatilo štartovné, tak prečo neísť. :) Nakoniec nás žien štartovalo len 20, no aj tak to bol veľmi zaujímavý pretek a trošku netradičný, keďže sme si vyskúšali bežať až po troch rôznych povrchoch. Začali sme na atletickej dráhe, pokračovali cez poľnú cestičku až na asfaltovú cestu. A potom prišiel taký menší kopček, z ktorého som najskôr bola zhrozená, keďže si človek musel dávať pozor kam stúpi, no nakoniec to nebolo také strašné. 

Trať som pred pretekom nijako špeciálne neštudovala, takže to bolo celkom prekvapenie, kadiaľ sa bude bežať. Bol to jeden okruh, ktorý sme si obehli 6x. Po čase možno trošku nuda, že stále krúžite dokola, ale čím dlhšie som išla, tým viac som si to užívala a musím povedať, že ma to aj bavilo. :) Na tejto akcii ma ako inak doprevádzal opäť môj otec. Konalo sa v športovom areáli, kde už od rána prebiehali behy detí, či špeciálne disciplíny pre zamestnancov Slovnaftu. Keď som si vyzdvihla číslo, mala som ešte dosť času, a preto som sledovala predošlé behy a druhých bežcov. Pred mojim štartom som sa išla ešte trošku rozbehať v okolí a potom rovno na dráhe.


zopár momentiek od fotografa
Možno to tiež poznáte, ale ja, keď som na preteku, tak sa snažím všímať aj ostatných a nejako odhadnúť, či je to konkurencia, alebo kto bude asi ako bežať. Nech viem, na koho si treba dať pozor a koho sa držať. Niekedy to na prvý pohľad vidíte, už aj podľa oblečenia alebo rozcvičky, ale toto zdanie môže klamať. :D Tak to bolo aj teraz a vytipované ''konkurentky'' neskôr odpadli. :D Opäť bolo veľké horko, ešte v deň preteku som si išla kúpiť tielko, nech nemusím mať čierne tričko.

Pretek som rozbehla celkom dobre. Na prvom okruhu som sa zoznámila s traťou, ktorú som si potom niekoľkokrát zopakovala. Ten kopček nebola sranda a dávala som si veľký pozor, nech sa náhodou nešmyknem. Celý čas som držala ako tak rovnaké tempo a snažila sa vydržať až dokonca. Tým, že sme šli stále rovnakou trasou, mala som dobrý prehľad aj o svojej aktuálnej pozícii. Vedela som, či mám zrýchliť alebo či môžem mať pohodičku a nikto na mňa zo zadu neútočí. Na prvú som nemala, to mi bolo jasné už od začiatku, ale nakoniec ma ani nikto neatakoval, možno aj preto som si to ešte viac užila. Na každom kole nám dokonca podávali vodu, čo bolo super. 
s výbornou Dianou Tešovičovou, s ktorou som sa nevidela naposledy ... nabudúce si tiež prinesiem nejaké dieťa :D

Úspešne som do cieľa dobehla ako 2.žena, z čoho som sa veľmi tešila, aj keď hodiny mi nenamerali presných 9km, ale trošku menej. Opäť som bola v šoku, že budem musieť čakať na vyhlásenie výsledkov, tentokrát na moje prvé druhé miesto! :) Prvé však nebolo len umiestnenie, ale aj cena, ktorú sme dostávali. Moja prvá trofej - pohár v živote a ešte riadne veľký! Tak to už je niečo. Nikdy by som si nepomyslela, že hoci som sa športu začala venovať až po 20tke môžem byť v niečom úspešná a že raz bude moju poličku zdobiť pohár. Bol to super pocit, dostala som aj kartičku s 20€, ktoré môžem minúť na čerpačkách Slovnaft. Ďalší úspešný víkend bol tak za mnou a ja som si šla dať na oslavu jedného chladeného radlera.
Veľmi milá fotka s dvojičkami, ktoré mi šliapali na päty. Ale uznajte, že som musela byť prvá, aby to takto pekne vyniklo na fotke. :D
3. beh Dunajská Lužná 5 km - 9.6.2018 - 1.miesto čas: 20:09

Čo víkend, to pretek. Jún bol naozaj veľmi pestrý, a beh v Dunajskej Lužnej rozhodne nebol posledný. :) Svoju bilanciu úspešnosti som si vylepšila aj o krásne 1. miesto! Znova som sa rozhodla pre kratšiu trať, aj keď som možno mohla ísť tých 9,2. Ale v tom teple, kto vie ako by to dopadlo. :D Takže ďalšia päťka, ktorá však podľa hodiniek bola o čosi kratšia :/ Zrejme by to bol aj môj osobák. Budem si tak musieť počkať na jesenný Retro run na vylepšenie času. V tento deň sa konal aj Engerun pri Draždiaku vrámci triatlonu, no bola som presvedčená, aby som to išla skúsiť do Lužnej. Od Bratislavy to nie je veľmi ďaleko a otec ma našťastie odviezol. Takže po dlhšom čase pretek mimo Bratislavu no o to úspešnejší. Stretla som aj zopár známych a môj klub adidas Runners Bratislava bol všeobecne na týchto pretekoch úspešný.

Opäť som ani netušila ako to v tento deň vypáli, no už som nebola tak nervózna a išla som si to užiť. Na začiatku som sa už tradične rozbehala, navštívila pár krát wcko (pre istotu) :D a zaželala veľa šťastia tým, čo štartovali skôr 9,2 km beh. Tento pretek bol jeden z tých menších, neštartovalo nás veľa, no aj tak som do toho išla dať opäť čo najviac. Trať bola asfaltová a čiastočne išla aj po hrádzi. Prvý kilák som šla pod 4:00, no potom som to udržala na priemerke 4:15, čo je celkom fajn a bola som spokojná. Na jednej otočke som mala možnosť zistiť, na akej pozícii som, a keď som videla, že druhé dievča je až riadny kus za mnou, už som vedela, že je to dobré, a že sa nemusím obávať. Dodalo mi to psychickú podporu a stačilo mi to udržať takto až do konca. Tréningy a tempáče sa určite vyplatili, keďže som si vybehala svoje prvé bežecké 1. miesto!
Opäť zopár momentiek zo štartu, behu a odovzdávania cien.
A tu už je naše zastúpenie Adidas runners bratislava. Vedľa mňa Alex, ktorý ma nahovoril, aby som šla behať k nim do Lužnej. A oplatilo sa.
Bol to super pocit a tešila som sa na bedňu. Až pri odovzdávaní cien som si všimla, ktoré dve súperky boli tesne za mnou. Pretože boli rovnaké! :D Dvojičky a ešte k tomu im to takto obom behá. Ale čo pozerám na facebooku tak to ide nielen Emese a Flóre, ale aj ich celej rodine. Vznikla celkom vtipná, ale zlatá fotka zo stupienka a ceny nám odovzdával aj mladý nádejný hokejista Martin Fehérváry. Vyhrala som ďalšiu peknú trofej do zbierky a ďalšie darčeky. Hoci ku koncu podujatia začalo padať zopár dažďových kvapiek, nikomu to nevadilo, hlavne ja som bola ešte stále v eufórii z víťazstva a spokojná som odchádzala naspäť domov.

To by bolo všetko z môjho ďalšieho bežeckého zhrnutia, dúfam, že sa vám článok páči aj keď je celkom dlhý. Ale inak sa to ani nedá, vždy sa dosť rozpíšem. Som veľmi rada, že sa mi podarili takéto krásne úspechy a to som ešte nevedela, čo ma čaká ďalej. Ale o tom budem písať už čoskoro, pretože tých bežeckých zážitkov je čoraz viac. ♥

Komentáre

back to top