Konečne som našla ''BALANS'' + bežecký update

. 21. marca 2018 .

Ahojte! :) Po dlhšej dobe sa vám hlásim aj s ďalším bežeckým článkom. Ten prvý mal celkom úspech, aj veľmi dobré ohlasy, za čo som veľmi rada a len ma to ďalej motivuje v tom, aby som pokračovala. Môj príbeh, ako som sa k behu a ku komunite Adidas Runners dostala ste si mohli prečítať minule, no a teraz je čas zhrnúť moje ďalšie postrehy a úspechy za posledné mesiace. Mám za sebou zimnú prípravu, halové kondičné a intervalové tréningy, z ktorých som ani jeden nevynechala. A dokonca aj svoje prvé súťažné štarty, ktoré nedopadli vôbec zle.

Keď som s behom a tréningami začínala, nemala som tušenia, že táto moja vášeň prerastie až do takých veľkých rozmerov, a že o pár mesiacov vám tu budem písať o tom, prečo som si beh zamilovala a ako mi zmenil život. Nešla som do toho s veľkými očakávaniami. Ale keď sa raz pre niečo nadchnem, mám motiváciu a ''chtíč'', že si idem za svojim, tak to má aj nejaké výsledky. Najťažšie je určite začať niečo robiť. Či už idete úplne od nuly, alebo ste mali dlhšiu pauzu, dostať sa na tú správnu cestu dá niekedy zabrať a občas človek potrebuje len nejaký impulz alebo menšie ''postrčenie''.

Všetko je to v hlave. Keď presvedčíte svoje vnútorné JA, že si dnes idete zabehať, tak si naozaj pôjdete zabehať a nedáte šancu žiadnym výhovorkám. Ak sa budete zamýšľať nad tým, aké je počasie, že nebudete vládať a že možno prídete domov celý spotený, verte, že sa nikdy nikam neposuniete. Ja som dokonca kedysi riešila aj to, čo si o mne myslia náhodní okoloidúci, a bolo mi normálne doslova ''trápne'' behať po vonku. Hanbila som sa, pozerala som sa cez okno či náhodou neuvidím aj nejakého iného bežca. :D Dnes mi je už úplne jedno ako vyzerám, hoc som práve vstala z postele, ale myslím len na to, že každým tréningom a takýmto behom som krok vpred.


Za posledné mesiace som komplet zmenila svoj životný štýl. Nebolo to prvý krát, ale ja mávam vždy také dvojaké obdobia, že raz som na seba prísna a drem, no a potom, najlepšie pred letom sa totálne opustím a kysnem doma s nutelou v ruke. :D Myslím, že som to nerobila správne, no mám pocit, že som konečne na správnej ceste a našla som akýsi balans s ktorým som spokojná. Začala som viac dbať na to, čo si dávam do tela, viac športovať. Príprava raňajok sa stala mojou každodennou rutinou, ale plánujem si samozrejme aj ďalšie jedlá, sem tam chystám do krabičiek, pretože hlad je môj najväčší nepriateľ. :D Pri väčšom výdaji mám aj väčší apetít, ale hoci možno potrebujem viac jedla, treba ho voliť správne a s rozumom.

Prejdime ale viac k behu a k tomu, ako vyzeral môj bežecký a cvičebný plán posledných mesiacov. Bohužiaľ, okrem športovania mám mnoho ďalších aktivít, ktorým sa musím venovať ako škola, práca, blog a podobné, takže aj časovo som si to musela zladiť, aby som všetko postíhala. Rozhodla som sa každý týždeň absolvovať aspoň 1-2 tréningy s Adidas Runners, plus občas fitko hlavne na posilňovanie a k tomu som ešte pridala moje individuálne behy. Nič nejde hneď, takže som vedela, že to bude chvíľu trvať, kým si moje telo na tento režim zvykne a kým opäť naberiem kondičku.

Najskôr som začala s kratšími behmi a to tak cca 3-4 kilometre. Mala som svoju overenú trasu, ktorú som behávala a na viac som si netrúfala, pretože som sa na to ešte ani necítila. Trvalo mi to vždy okolo 20 minút, takže som mohla vybehnúť hocikedy, ráno, večer, cez obed. V posilke som cvičila na strojoch, s činkami, buď nohy alebo ruky, tak ako som bola zvyknutá. Plus sa pridali AR tréningy, ktoré boli najskôr zamerané hlavne na kondičku, takže sme nielen behali, ale aj robili rôzne cviky na posilňovanie. Spomínam si, že to zo začiatku bolo dosť náročné, ale mne osobne viac vyhovuje, keď nemusím cvičiť sama, a preto som mala vždy väčšiu motiváciu ísť na takýto tréning.


Vo fitku je celkom nuda, ak tam človek chodí sám a keď má stále podobný cvičebný plán. Už ho to ani nebaví a je to také strašne stereotypné. Halové tréningy však boli vždy iné, zábavné, mala som naozaj pocit, že som si zamakala, a že som pre seba niečo urobila. Pár týždňov tréningov, cvičenia a behu prinieslo osoh, pretože som si trúfla aj na viac ako len 4km. Jedného dňa som sa prihlásila na ranný beh a odbehla som svojich prvých 8km v živote. A nebolo to vôbec také hrozné, ako som si myslela a len ma to uistilo, že tú kondičku naozaj mám, a že som sa zlepšila. Mojim ďalším úspechom bolo odbehnúť 10km a následne aj mojich prvých 12km. Aj to sa mi podarilo vďaka Chill runom s Adidas Runners. Sama by som sa na to možno neodhodlala, ale v partii, kde vás niekto vždy potiahne sa mi behá oveľa lepšie.

V novom roku sme sa z kondičných tréningov presunuli na tie intervalové. Nasledovala príprava na jarné nadchádzajúce bežecké podujatia. Z tréningov som nevynechala ani jeden a poctivo som sa snažila podávať čo najlepší výkon. Začali sme zľahka 200kami a týždeň po týždni sme pridávali buď dlhšie vzdialenosti a tiež opakovania. 400, 600, 800 až napokon 1k. :) Buď v tempe na 5 alebo 10 kilometrov. Bolo to náročné, ale čím viac tréningov som mala za sebou, tým sa mi behalo lepšie, mala som skvelé časy a posúvalo ma to vpred. Myslím, že mi to naozaj pomohlo a tým, že som to robila pravidelne každý týždeň to prinieslo aj požadované výsledky. A hlavne som to robila s radosťou a nie z nutnosti. Začala som si užívať každý jeden beh.


Začala som vstávať skoro o 6:00, len aby som mohla ísť ráno behať. :D Vy by ste vstali, ak by ste nemuseli len kvôli behu? Myslím, že nie. Tiež som sa naučila, že neexistuje zlé počasie na beh, ale len zle oblečený bežec. Išli sme naozaj za každého počasia. Môj prvý ranný 8km beh si pamätám veľmi dobre, kedy otrasne pršalo a voda mi šľahala do tváre. Ja som sa celý čas modlila, nech už je koniec a nech už mám po tom. Behali sme už aj vo vetre, v snehu, ... no a občas bolo aj normálne počasie. :D Avšak ten výsledný pocit, ten pocit eufórie po tréningu stál za to a vždy ma to naštartovalo do nového dňa.

Svoje bežecké schopnosti som stihla otestovať už aj na dvoch podujatiach. Zúčastnila som sa 2 z 3 častí Zimnej Série ČSOB. Na Železnej som bola len pracovne, no v Petržalke a pri Eurovei som už bežala. Zatiaľ len 6km, dlhšie behy si nechávam na neskôr. O tom prvom som písala v zhrňujúcom februárovom článku, no odvtedy som bežala už aj ten druhý, ktorý dopadol ešte lepšie a svoj čas na 6km som si zlepšila na 26:08. :) Na stupienok víťazov to ešte stále nebolo, no pevne dúfam, že sa to raz podarí. Moje konkurentky sú naozaj výborné bežkyne a sama na sebe cítim, že to chce ešte viac tréningu.


Ako sa hovorí, najlepšie veci sú tie nečakané a neplánované. Preto vám chcem oznámiť, že už tento víkend, v nedeľu pobežím svoj prvý polmaratón v živote a to vo Varšave! :O Vyhrala som súťaž a tak mám vďaka Adidas Runners túto jedinečnú možnosť, ktorú by bolo škoda nevyužiť. Odlietam už v piatok, takže ma čaká zaujímavý víkend v spoločnosti ďalších bežcov, a už som veľmi zvedavá, aké to bude a ako mi to pôjde. Nedávno som si len tak odbehla cvične 17km, čo už je len kúsok od tých 21 polmaratónskych. Držte mi palce, nech to prežijem a ja vás samozrejme, ak sa podarí, budem o mojich zážikoch čoskoro informovať. :)

To by bolo pre dnešok všetko, snáď to aspoň niekto dočítal dokonca a vidíme sa nabudúce.

Ahojte! :) Po dlhšej dobe sa vám hlásim aj s ďalším bežeckým článkom. Ten prvý mal celkom úspech, aj veľmi dobré ohlasy, za čo som veľmi rada a len ma to ďalej motivuje v tom, aby som pokračovala. Môj príbeh, ako som sa k behu a ku komunite Adidas Runners dostala ste si mohli prečítať minule, no a teraz je čas zhrnúť moje ďalšie postrehy a úspechy za posledné mesiace. Mám za sebou zimnú prípravu, halové kondičné a intervalové tréningy, z ktorých som ani jeden nevynechala. A dokonca aj svoje prvé súťažné štarty, ktoré nedopadli vôbec zle.

Keď som s behom a tréningami začínala, nemala som tušenia, že táto moja vášeň prerastie až do takých veľkých rozmerov, a že o pár mesiacov vám tu budem písať o tom, prečo som si beh zamilovala a ako mi zmenil život. Nešla som do toho s veľkými očakávaniami. Ale keď sa raz pre niečo nadchnem, mám motiváciu a ''chtíč'', že si idem za svojim, tak to má aj nejaké výsledky. Najťažšie je určite začať niečo robiť. Či už idete úplne od nuly, alebo ste mali dlhšiu pauzu, dostať sa na tú správnu cestu dá niekedy zabrať a občas človek potrebuje len nejaký impulz alebo menšie ''postrčenie''.

Všetko je to v hlave. Keď presvedčíte svoje vnútorné JA, že si dnes idete zabehať, tak si naozaj pôjdete zabehať a nedáte šancu žiadnym výhovorkám. Ak sa budete zamýšľať nad tým, aké je počasie, že nebudete vládať a že možno prídete domov celý spotený, verte, že sa nikdy nikam neposuniete. Ja som dokonca kedysi riešila aj to, čo si o mne myslia náhodní okoloidúci, a bolo mi normálne doslova ''trápne'' behať po vonku. Hanbila som sa, pozerala som sa cez okno či náhodou neuvidím aj nejakého iného bežca. :D Dnes mi je už úplne jedno ako vyzerám, hoc som práve vstala z postele, ale myslím len na to, že každým tréningom a takýmto behom som krok vpred.


Za posledné mesiace som komplet zmenila svoj životný štýl. Nebolo to prvý krát, ale ja mávam vždy také dvojaké obdobia, že raz som na seba prísna a drem, no a potom, najlepšie pred letom sa totálne opustím a kysnem doma s nutelou v ruke. :D Myslím, že som to nerobila správne, no mám pocit, že som konečne na správnej ceste a našla som akýsi balans s ktorým som spokojná. Začala som viac dbať na to, čo si dávam do tela, viac športovať. Príprava raňajok sa stala mojou každodennou rutinou, ale plánujem si samozrejme aj ďalšie jedlá, sem tam chystám do krabičiek, pretože hlad je môj najväčší nepriateľ. :D Pri väčšom výdaji mám aj väčší apetít, ale hoci možno potrebujem viac jedla, treba ho voliť správne a s rozumom.

Prejdime ale viac k behu a k tomu, ako vyzeral môj bežecký a cvičebný plán posledných mesiacov. Bohužiaľ, okrem športovania mám mnoho ďalších aktivít, ktorým sa musím venovať ako škola, práca, blog a podobné, takže aj časovo som si to musela zladiť, aby som všetko postíhala. Rozhodla som sa každý týždeň absolvovať aspoň 1-2 tréningy s Adidas Runners, plus občas fitko hlavne na posilňovanie a k tomu som ešte pridala moje individuálne behy. Nič nejde hneď, takže som vedela, že to bude chvíľu trvať, kým si moje telo na tento režim zvykne a kým opäť naberiem kondičku.

Najskôr som začala s kratšími behmi a to tak cca 3-4 kilometre. Mala som svoju overenú trasu, ktorú som behávala a na viac som si netrúfala, pretože som sa na to ešte ani necítila. Trvalo mi to vždy okolo 20 minút, takže som mohla vybehnúť hocikedy, ráno, večer, cez obed. V posilke som cvičila na strojoch, s činkami, buď nohy alebo ruky, tak ako som bola zvyknutá. Plus sa pridali AR tréningy, ktoré boli najskôr zamerané hlavne na kondičku, takže sme nielen behali, ale aj robili rôzne cviky na posilňovanie. Spomínam si, že to zo začiatku bolo dosť náročné, ale mne osobne viac vyhovuje, keď nemusím cvičiť sama, a preto som mala vždy väčšiu motiváciu ísť na takýto tréning.


Vo fitku je celkom nuda, ak tam človek chodí sám a keď má stále podobný cvičebný plán. Už ho to ani nebaví a je to také strašne stereotypné. Halové tréningy však boli vždy iné, zábavné, mala som naozaj pocit, že som si zamakala, a že som pre seba niečo urobila. Pár týždňov tréningov, cvičenia a behu prinieslo osoh, pretože som si trúfla aj na viac ako len 4km. Jedného dňa som sa prihlásila na ranný beh a odbehla som svojich prvých 8km v živote. A nebolo to vôbec také hrozné, ako som si myslela a len ma to uistilo, že tú kondičku naozaj mám, a že som sa zlepšila. Mojim ďalším úspechom bolo odbehnúť 10km a následne aj mojich prvých 12km. Aj to sa mi podarilo vďaka Chill runom s Adidas Runners. Sama by som sa na to možno neodhodlala, ale v partii, kde vás niekto vždy potiahne sa mi behá oveľa lepšie.

V novom roku sme sa z kondičných tréningov presunuli na tie intervalové. Nasledovala príprava na jarné nadchádzajúce bežecké podujatia. Z tréningov som nevynechala ani jeden a poctivo som sa snažila podávať čo najlepší výkon. Začali sme zľahka 200kami a týždeň po týždni sme pridávali buď dlhšie vzdialenosti a tiež opakovania. 400, 600, 800 až napokon 1k. :) Buď v tempe na 5 alebo 10 kilometrov. Bolo to náročné, ale čím viac tréningov som mala za sebou, tým sa mi behalo lepšie, mala som skvelé časy a posúvalo ma to vpred. Myslím, že mi to naozaj pomohlo a tým, že som to robila pravidelne každý týždeň to prinieslo aj požadované výsledky. A hlavne som to robila s radosťou a nie z nutnosti. Začala som si užívať každý jeden beh.


Začala som vstávať skoro o 6:00, len aby som mohla ísť ráno behať. :D Vy by ste vstali, ak by ste nemuseli len kvôli behu? Myslím, že nie. Tiež som sa naučila, že neexistuje zlé počasie na beh, ale len zle oblečený bežec. Išli sme naozaj za každého počasia. Môj prvý ranný 8km beh si pamätám veľmi dobre, kedy otrasne pršalo a voda mi šľahala do tváre. Ja som sa celý čas modlila, nech už je koniec a nech už mám po tom. Behali sme už aj vo vetre, v snehu, ... no a občas bolo aj normálne počasie. :D Avšak ten výsledný pocit, ten pocit eufórie po tréningu stál za to a vždy ma to naštartovalo do nového dňa.

Svoje bežecké schopnosti som stihla otestovať už aj na dvoch podujatiach. Zúčastnila som sa 2 z 3 častí Zimnej Série ČSOB. Na Železnej som bola len pracovne, no v Petržalke a pri Eurovei som už bežala. Zatiaľ len 6km, dlhšie behy si nechávam na neskôr. O tom prvom som písala v zhrňujúcom februárovom článku, no odvtedy som bežala už aj ten druhý, ktorý dopadol ešte lepšie a svoj čas na 6km som si zlepšila na 26:08. :) Na stupienok víťazov to ešte stále nebolo, no pevne dúfam, že sa to raz podarí. Moje konkurentky sú naozaj výborné bežkyne a sama na sebe cítim, že to chce ešte viac tréningu.


Ako sa hovorí, najlepšie veci sú tie nečakané a neplánované. Preto vám chcem oznámiť, že už tento víkend, v nedeľu pobežím svoj prvý polmaratón v živote a to vo Varšave! :O Vyhrala som súťaž a tak mám vďaka Adidas Runners túto jedinečnú možnosť, ktorú by bolo škoda nevyužiť. Odlietam už v piatok, takže ma čaká zaujímavý víkend v spoločnosti ďalších bežcov, a už som veľmi zvedavá, aké to bude a ako mi to pôjde. Nedávno som si len tak odbehla cvične 17km, čo už je len kúsok od tých 21 polmaratónskych. Držte mi palce, nech to prežijem a ja vás samozrejme, ak sa podarí, budem o mojich zážikoch čoskoro informovať. :)

To by bolo pre dnešok všetko, snáď to aspoň niekto dočítal dokonca a vidíme sa nabudúce.

4 komentáre

  1. Držím palce na polke! A po 17. kilometri si skús spomenúť na niečo pekné, pomáha to :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Skvelý článok. Ja som sa tiež k behu dostala nečakane. Jedného dňa som si jednoducho povedala, že chcem, začať behať. Vtedy som sa ešte hanbila bežať sama, tak som donútila svoju mamu, ktorej sa najprv nechcelo, ale teraz po troch rokoch sme obe na behu závislé. Bolo to jedno z našich najlepších životných rozhodnutí.
    Na polmaratóne ti držím palce a potom chcem článok o tom aké to bolo a všetky tvoje pocity :D

    https://lamodaeanarchia.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Veľmi motivujúci článok! Ja čakám na trošičku teplejšie počasie, lebo so svojou imunitou viem, že keby som teraz vyšla von hoc aj v otepľovákoch, tak len čo na mňa zafúka vietor, tak budem okamžite chorá :D No na druhú stranu verím, že keď sa už na jar pustím do pravidelnejšieho behu, tak do jesene si okrem kondičky zlepším imunitný systém a behať budem môcť aj počas chladnejších dní :D Ale toto asi nie je najlepšie počasie pre začiatočníka :D No máš u mňa obdiv a je super, že ťa beh tak chytil ❤
    A STYLISH BEE // Facebook Page

    OdpovedaťOdstrániť
  4. veľmi pekná story ;) ja si pomaly hľadám tiež cestu k láske k behu..tak dúfam, že sa mi to podarí

    My Supercalifragilisticexpialidocious Diary | Live Better, Love Harder & Cure Hangovers

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý milý komentár. :) / Thank you for every lovely comment :)

newer older Domov