my journey to ADIDAS RUNNERS

. 5. februára 2018 .
Ahojte! Dnes sa dostávam k článku, ktorý som plánovala písať ešte v čase, keď vznikli tieto fotky. Kto by bol povedal, že budem pridávať neaktuálne fotky, avšak s článkom o téme, ktorá aktuálna stále je. Možno mi pribudlo zopár nového športového oblečenia, lepšie tenisky či nové vlasy, ale odhodlanie a motivácia stále sa zlepšovať zostala rovnaká. Áno, píšem o mojej novej vášni pre beh. Prišla náhodne a spontánne, ale prišla v ten pravý čas a v podstate zmenila môj život k lepšiemu. Pár mesiacov pravidelne trénujem a dnes si už neviem predstaviť týždeň bez behu či tréningu. Mám šťastie, že som narazila na skupinu akou je Adidas Runners Bratislava, pretože bez ich pomoci by som dnes nemala o čom písať. :)

AKO TO CELÉ ZAČALO?
 Nemôžem povedať, že nie som aktívny človek. Pár rokov fungujem na systéme, že raz som hore a raz dole. Tým myslím, že raz idem do všetkého naplno, čo sa týka športovania, stravy a vecí okolo toho, no a inokedy mi to je úplne jedno a som rada, že môžem mať sladké hoci aj 5x denne. Presne v tomto druhom období som bola asi od mája minulého roka. Začalo to miernym výpadkom z režimu, pár koláčikmi a moje nadšenie a motivácia hýbať sa sa nejako stratili. Prečo to musí prísť vždy pred letom, keď sa človek najviac odhaľuje? :D Takže som nejako od mája a počas celého leta leňošila, neriešila čo a kedy jem a prestala som cvičiť. Keď raz spadnete na takéto dno, už je ťažké vrátiť sa späť na tú lepšiu koľaj, donútiť sa odrazu ísť cvičiť či dať si šalát je takmer nemožné.

Minulé leto pre mňa znamenalo aj množstvo práce, stal sa zo mňa workoholik a chcela som čo najviac zarobiť, kým nezačne škola. Ku koncu augusta sa mi naskytla vďaka kamarátke príležitosť robiť na triatlone na Domaši a tým začal aj mesiac plný takýchto športovo-bežeckých akcií ktorých som bola účastná, avšak len ako brigádnik. Bolo to úplne nové prostredie, ktoré sa mi celkom zapáčilo, každý týždeň som bola v spoločnosti aktívnych ľudí, ktorí si prišli zabehať, rôznych nadšencov, starých, mladých a aj detí. Prešlo to do takého štádia, že som mala za ten mesiac už dosť vydávania štartovných balíkov a chcela som byť v priamom dianí v tej úžasnej adrenalínovej atmosfére, ktorú človek pred behom má. 

Pri poslednej akcii, ktorú som mala robiť - bol to DM ženský beh, som sa aj s kamoškou rozhodla odbehnúť aspoň kratšiu trať 4km. Bola som si vedomá, že asi moc kondičku nemám, ale jednoducho som to chcela skúsiť. Pamätám si, ako som si týždeň pred akciou skúšala ísť zabehať, či má vôbec zmysel postaviť sa na štart. :D Nevzdala som to, dali sme sa do druhého štartovacieho koridoru, lebo k tým najlepším sme sa tlačiť nechceli a dokonca sme stáli úplne vpredu, takže máme aspoň pamätné fotky. :D

PRVÝ ÚSPECH A OSUDNÝ LETÁČIK
Dm ženský beh sme nakoniec prežili, ja som bola celkom prekvapená, že som napriek dlhšiemu nešportovaniu zabehla celkom pekný čas a to 21:20. Mala som síce pocit, že vypľujem dušu, hlavne keď sme v druhej polovici mali mierny stupáčik na Starom moste. :D Krátko pred behom som si kúpila aj tieto čierno-biele legíny, ktoré mám na sebe a stali sa mojimi obľúbenými. Ale čo bolo ďalej? Ku koncu septembra, keď som opäť mala viac času, pretože som nemusela toľko pracovať a začala mi škola som sa vrátila aj k chodeniu do fitka a upravila som si jedálniček na viac ''healthy''.

Rozmýšľala som, že by som možno mohla začať behávať aj viac, keďže je to taký šport, na ktorý si stačíte samy a nepotrebujete k tomu nič len dobré tenisky. Ak s tým len začínate a nemáte dobrú kondičku, len veľmi ťažko sa prinútite ísť sami behať, keď viete, že nebudete vládať a že to bude skôr trápenie. Niekto ''tam hore'' mi asi chcel trošku pomôcť a dostal sa mi do ruky jeden Adidas letáčik, ktorý sme dávali do štartovacích balíčkov. Bol na ňom motivačný text a zároveň pozvánka na tréning, ktorý sa mal konať o pár dní a zúčastniť sa na ňom mohli všetky ženy, začiatočníčky a taktiež nové členky. O Adidas Runners som nepočula, no od tej chvíle som sa o túto skupinu začala viac zaujímať a rozhodla som sa na ten tréning ísť.

Ja osobne mám problém ísť na nové miesto, kde to nepoznám a neviem, čo mám čakať. Som skôr bojazlivá a často krát kvôli tomu mnohé veci nevyskúšam. V hlave si vravím, že tam nikoho nepoznám, budem sa tam musieť predstavovať a budem jednoducho ''odveci''. Niečo mi však hovorilo, že tam mám ísť a bol to asi ten najlepší nápad v živote. Pridala som sa do skupiny na facebooku a hoci som sa najskôr obávala, že na tréningy kvôli práci a škole nebudem môcť chodiť, všetko sa zmenilo, tréningy sa posunuli aj do haly a lepšie mi to vychádzalo.

NEVER GIVE UP
Prešlo tých pár mesiacov ako som vám písala už vyššie, a z toho jedného skúšobného tréningu sa nakoniec stala moja pravidelná rutina každý týždeň. Nemôžem uveriť, že to s behom ťahám už pár mesiacov a viem, že keby na tie tréningy nejdem, nie som tam, kde som dnes. Ak človek niečo chce a má motiváciu a berie to skôr ako zábavu, než nejakú povinnosť, ide to jednoduchšie. Každý týždeň netrpezlivo čakám, kým sa budem môcť prihlásiť na zaujímavé udalosti, ktorých sa vďaka Adidas Runners môžem zúčastniť. Dnes to bola už moja 26. akcia, ktorú som absolvovala a namiesto 4km, ktoré som behala v septembri už hravo len tak odbehnem aj 12km. 

A stále som v podstate len na začiatku a neplánujem prestať. Hovorí, že ''never give up''. :) Nikdy to nevzdávaj, hlavne, keď si na dobrej ceste. Vždy môžeš zmeniť život k lepšiemu, ja som pridala pravidelný pohyb, lepšiu stravu a výsledky je na mne vidno a aj to cítim. Stala som sa sebavedomejšia! Možno to bude aj tým, že na seba natiahnem všetko, čo mám v skrini a nepripadám si ako obalená v tukovej vrstve. :D Ale hlavne mi beh pomohol psychicky. Stal sa zo mňa silnejší a odhodlanejší človek, ktorý si viac verí a vie, že keď chce, tak to dokáže a vie byť ešte lepším. Som pripravená v mojej bežeckej ceste pokračovať a neustále napredovať. Teším sa, čo ma tento rok čaká, čoho som schopná a chcem sa prekonať. Nikdy by som si v septembri nemyslela, že ma beh takto nadchne, a že z tej starej lenivej Ajvn vznikne táto úplne nová verzia. :)

Ak ste to dočítali až sem, dozvedeli ste sa o tom, ako som sa dostala k bežeckej skupine Adidas Runners, ktorá mi pomáha v príprave na blížiacu sa jarnú sezónu. Vďaka nim som si beh zamilovala ešte viac, mám za sebou kondičnú prípravu, pár ranných a chill behov a aktuálne behám intervaly. Som rada, že nemám problém zabehnúť 5,6 či 10 km a najbližšiu sobotu pobežím preteky zimnej série ČSOB. Určite vás budem o tom informovať, dúfam, že sa vám článok páčil a ak máte nejaké otázky alebo by vás zaujímalo ešte niečo viac, určite dajte vedieť. :)

TO BE CONTINUED ...
Ahojte! Dnes sa dostávam k článku, ktorý som plánovala písať ešte v čase, keď vznikli tieto fotky. Kto by bol povedal, že budem pridávať neaktuálne fotky, avšak s článkom o téme, ktorá aktuálna stále je. Možno mi pribudlo zopár nového športového oblečenia, lepšie tenisky či nové vlasy, ale odhodlanie a motivácia stále sa zlepšovať zostala rovnaká. Áno, píšem o mojej novej vášni pre beh. Prišla náhodne a spontánne, ale prišla v ten pravý čas a v podstate zmenila môj život k lepšiemu. Pár mesiacov pravidelne trénujem a dnes si už neviem predstaviť týždeň bez behu či tréningu. Mám šťastie, že som narazila na skupinu akou je Adidas Runners Bratislava, pretože bez ich pomoci by som dnes nemala o čom písať. :)

AKO TO CELÉ ZAČALO?
 Nemôžem povedať, že nie som aktívny človek. Pár rokov fungujem na systéme, že raz som hore a raz dole. Tým myslím, že raz idem do všetkého naplno, čo sa týka športovania, stravy a vecí okolo toho, no a inokedy mi to je úplne jedno a som rada, že môžem mať sladké hoci aj 5x denne. Presne v tomto druhom období som bola asi od mája minulého roka. Začalo to miernym výpadkom z režimu, pár koláčikmi a moje nadšenie a motivácia hýbať sa sa nejako stratili. Prečo to musí prísť vždy pred letom, keď sa človek najviac odhaľuje? :D Takže som nejako od mája a počas celého leta leňošila, neriešila čo a kedy jem a prestala som cvičiť. Keď raz spadnete na takéto dno, už je ťažké vrátiť sa späť na tú lepšiu koľaj, donútiť sa odrazu ísť cvičiť či dať si šalát je takmer nemožné.

Minulé leto pre mňa znamenalo aj množstvo práce, stal sa zo mňa workoholik a chcela som čo najviac zarobiť, kým nezačne škola. Ku koncu augusta sa mi naskytla vďaka kamarátke príležitosť robiť na triatlone na Domaši a tým začal aj mesiac plný takýchto športovo-bežeckých akcií ktorých som bola účastná, avšak len ako brigádnik. Bolo to úplne nové prostredie, ktoré sa mi celkom zapáčilo, každý týždeň som bola v spoločnosti aktívnych ľudí, ktorí si prišli zabehať, rôznych nadšencov, starých, mladých a aj detí. Prešlo to do takého štádia, že som mala za ten mesiac už dosť vydávania štartovných balíkov a chcela som byť v priamom dianí v tej úžasnej adrenalínovej atmosfére, ktorú človek pred behom má. 

Pri poslednej akcii, ktorú som mala robiť - bol to DM ženský beh, som sa aj s kamoškou rozhodla odbehnúť aspoň kratšiu trať 4km. Bola som si vedomá, že asi moc kondičku nemám, ale jednoducho som to chcela skúsiť. Pamätám si, ako som si týždeň pred akciou skúšala ísť zabehať, či má vôbec zmysel postaviť sa na štart. :D Nevzdala som to, dali sme sa do druhého štartovacieho koridoru, lebo k tým najlepším sme sa tlačiť nechceli a dokonca sme stáli úplne vpredu, takže máme aspoň pamätné fotky. :D

PRVÝ ÚSPECH A OSUDNÝ LETÁČIK
Dm ženský beh sme nakoniec prežili, ja som bola celkom prekvapená, že som napriek dlhšiemu nešportovaniu zabehla celkom pekný čas a to 21:20. Mala som síce pocit, že vypľujem dušu, hlavne keď sme v druhej polovici mali mierny stupáčik na Starom moste. :D Krátko pred behom som si kúpila aj tieto čierno-biele legíny, ktoré mám na sebe a stali sa mojimi obľúbenými. Ale čo bolo ďalej? Ku koncu septembra, keď som opäť mala viac času, pretože som nemusela toľko pracovať a začala mi škola som sa vrátila aj k chodeniu do fitka a upravila som si jedálniček na viac ''healthy''.

Rozmýšľala som, že by som možno mohla začať behávať aj viac, keďže je to taký šport, na ktorý si stačíte samy a nepotrebujete k tomu nič len dobré tenisky. Ak s tým len začínate a nemáte dobrú kondičku, len veľmi ťažko sa prinútite ísť sami behať, keď viete, že nebudete vládať a že to bude skôr trápenie. Niekto ''tam hore'' mi asi chcel trošku pomôcť a dostal sa mi do ruky jeden Adidas letáčik, ktorý sme dávali do štartovacích balíčkov. Bol na ňom motivačný text a zároveň pozvánka na tréning, ktorý sa mal konať o pár dní a zúčastniť sa na ňom mohli všetky ženy, začiatočníčky a taktiež nové členky. O Adidas Runners som nepočula, no od tej chvíle som sa o túto skupinu začala viac zaujímať a rozhodla som sa na ten tréning ísť.

Ja osobne mám problém ísť na nové miesto, kde to nepoznám a neviem, čo mám čakať. Som skôr bojazlivá a často krát kvôli tomu mnohé veci nevyskúšam. V hlave si vravím, že tam nikoho nepoznám, budem sa tam musieť predstavovať a budem jednoducho ''odveci''. Niečo mi však hovorilo, že tam mám ísť a bol to asi ten najlepší nápad v živote. Pridala som sa do skupiny na facebooku a hoci som sa najskôr obávala, že na tréningy kvôli práci a škole nebudem môcť chodiť, všetko sa zmenilo, tréningy sa posunuli aj do haly a lepšie mi to vychádzalo.

NEVER GIVE UP
Prešlo tých pár mesiacov ako som vám písala už vyššie, a z toho jedného skúšobného tréningu sa nakoniec stala moja pravidelná rutina každý týždeň. Nemôžem uveriť, že to s behom ťahám už pár mesiacov a viem, že keby na tie tréningy nejdem, nie som tam, kde som dnes. Ak človek niečo chce a má motiváciu a berie to skôr ako zábavu, než nejakú povinnosť, ide to jednoduchšie. Každý týždeň netrpezlivo čakám, kým sa budem môcť prihlásiť na zaujímavé udalosti, ktorých sa vďaka Adidas Runners môžem zúčastniť. Dnes to bola už moja 26. akcia, ktorú som absolvovala a namiesto 4km, ktoré som behala v septembri už hravo len tak odbehnem aj 12km. 

A stále som v podstate len na začiatku a neplánujem prestať. Hovorí, že ''never give up''. :) Nikdy to nevzdávaj, hlavne, keď si na dobrej ceste. Vždy môžeš zmeniť život k lepšiemu, ja som pridala pravidelný pohyb, lepšiu stravu a výsledky je na mne vidno a aj to cítim. Stala som sa sebavedomejšia! Možno to bude aj tým, že na seba natiahnem všetko, čo mám v skrini a nepripadám si ako obalená v tukovej vrstve. :D Ale hlavne mi beh pomohol psychicky. Stal sa zo mňa silnejší a odhodlanejší človek, ktorý si viac verí a vie, že keď chce, tak to dokáže a vie byť ešte lepším. Som pripravená v mojej bežeckej ceste pokračovať a neustále napredovať. Teším sa, čo ma tento rok čaká, čoho som schopná a chcem sa prekonať. Nikdy by som si v septembri nemyslela, že ma beh takto nadchne, a že z tej starej lenivej Ajvn vznikne táto úplne nová verzia. :)

Ak ste to dočítali až sem, dozvedeli ste sa o tom, ako som sa dostala k bežeckej skupine Adidas Runners, ktorá mi pomáha v príprave na blížiacu sa jarnú sezónu. Vďaka nim som si beh zamilovala ešte viac, mám za sebou kondičnú prípravu, pár ranných a chill behov a aktuálne behám intervaly. Som rada, že nemám problém zabehnúť 5,6 či 10 km a najbližšiu sobotu pobežím preteky zimnej série ČSOB. Určite vás budem o tom informovať, dúfam, že sa vám článok páčil a ak máte nejaké otázky alebo by vás zaujímalo ešte niečo viac, určite dajte vedieť. :)

TO BE CONTINUED ...

3 komentáre

  1. Paráda! Z bojka sa stala amazonka ;-) (Proky)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. V prvom rade ti musím pochváliť oblečko, je veľmi pekné! :) Ja behanie veľmi nemusím, ale ako vidím, ty máš naozaj veľké odhodlanie, čo je super

    FRENCHSTYLE

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ako pises na to ze si nebehavala tak dat 4km za cas 21:20..co je tempo 5:30 mim/km je uplne parada !!! ako dlho uz behavas? Od kedy vlastne?

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý milý komentár. :) / Thank you for every lovely comment :)

newer older Domov