. 22. mája 2018 .
Ahojte! :) Dnešný článok budem opäť venovať téme behu a tentokrát pôjde o moje skúsenosti z prvých troch pretekov, ktoré som absolvovala túto jarnú sezónu. Zabehla som svoju prvú 10tku na ČSOB maratóne, zvládla som tradičný beh Devín-Bratislava, no a nakoniec som sa poriadne zapotila v Trnave na City Rune. Každý z týchto pretekov mal niečo do seba, každý bol iný a jedinečný a určite ani na jeden z nich nezabudnem a odnášam si zaujímavé skúsenosti. Konečne som mala možnosť otestovať svoje schopnosti na tratiach dlhších ako 6 kilometrov a celkovo som zatiaľ so svojimi výkonmi spokojná, dokonca sa mi ušlo už aj miesto na bedni. :P Som zvedavá, ako sa mi bude dariť nasledujúce obdobie, opäť ma čaká zopár akcií, na ktoré sa teším a dúfam, že ich dobre zvládnem. Poďme sa ale ešte vrátiť do mesiaca apríl a zaspomínať si na moje prvé veľké preteky. 

10TKA S BIRELLOM ČSOB MARATHON 2018 

Toto podujatie som mala vyhliadnuté už dlhšie, a rozhodla som sa na ňom zabehnúť svoju prvú súťažnú 10tku. Tak trošku netypicky sa moja disciplína štartovala až poobede o 16tej, a preto som si musela deň viac naplánovať, čo budem jesť a čo si oblečiem, pretože s počasím to vyzeralo všelijako. Ja osobne preferujem preteky v doobedných hodinách, pretože mi vtedy stačí zjesť len raňajky a mám vystarané, no takto musím myslieť aj na ďalšie chody počas dňa. Nechcela som riskovať aby mi bolo nejako ťažko či aby som bola zase hladná, no nakoniec to bolo všetko fajn, dokonca sme mali doma navarenú paradajkovú polievku ( ktorú už považujem za také moje tradičné predbehové jedlo, ktoré mi sedí, nie je mi z toho zle a už sa mi pár krát osvedčilo :D ). 

Na oblečenie som zvolila prvý krát krátke šortky a farebné podkolienky. V nich som predtým nebehávala, no osobne mám farby rada a tak to bol aspoň výrazný prvok oproti všetkej tej čiernej. A taktiež je to aj dobré poznávacie znamenie pre druhých, že sa blížite a že ste to vy. :D K Eurovei som chcela prísť asi tak hodinku pred štartom, aby som stihla všetko potrebné vrátane rozohriatia. Na námestí to doslova žilo behom, všade boli rôzne stánky sponzorov, množstvo ľudí a ja som cítila menšiu nervozitu a bola som plná očakávaní. 

Celý život som bola stresmenka, platí to aj v behu, a preto mávam pred štartom také zvláštne pocity, som nervózna, prajem si, nech to zabehnem čo najlepšie a mám trému. Vedela som, že to určite dám, keďže som mala natrénované, no aj tak som chcela podať čo najlepší výkon. Možno to poznáte, ale keď ste nervózni, chce sa vám ísť strašne na WC. :D To bol aj môj problém, na ktorý si spomínam, že som musela ísť asi 3x za pol hodinu na záchod a nechcela som, aby ma to chytilo počas preteku. A človeka to celkom zdrží, keď musí čakať v dlhej rade a zároveň by sa už išiel rozbehať alebo postaviť na štart. 

Dala som si pár roviniek, nejaké výbehy do schodov a čo ma potešilo bola rozcvička od našich coachov z adidas Runners. Možno aj vďaka nim sa mi potom dobre bežalo. Som súťaživý typ, takže nerada stojím niekde vzadu, snažím sa predrať skôr dopredšie, ale nie úplne, lebo zase ani až taká dobrá nie som. A na tomto behu som ešte nemala ani hodinky, tak som vôbec nevedela akým tempom vlastne behám, no niekedy je to možno aj lepšie ak to človek nevie. 

A tu môžete vidieť tú moju snahu o ''pózovanie'' aj keď výsledné fotky nie sú úplne podľa mojich predstáv. :D

Nechcela som urobiť chybu a prepáliť to hneď na začiatku a veľmi mi pomohlo, že som sa hneď po štarte chytila bežkyne Majky, ktorú som poznala a tá mi prvé kilometre hlásila aktuálne tempo. Vedela som, že ma čaká celkom dlhý beh a tak som šetrila sily, keďže som ešte nevedela, ako to moje telo zvládne. Preteky bežím vždy na maximum, oveľa rýchlejšie ako bežne behávam, je to pre mňa veľký adrenalín. Prvé kilometre som teda odbehla spolu s Majkou, vzájomne sme sa potiahli a vedela som, že aj tempo je fajn. Na dlhej rovinke od Prístavného mosta smerom na Apollo som však chytila druhý dych a začala sa odpájať. Pri druhom prebiehaní Apolla tam v zákrute povzbudzovali aj moji rodičia, čo mi dodalo ďalšie sily ísť ďalej, pretože tie výbehy na mosty sú vždy nepríjemné a nemám ich rada. Toto dobre našliapnuté tempo som už nepustila, snažila som sa vydržať až do konca a nevzdať to, hoci v hlave mi prebiehali všelijaké myšlienky. Sem tam sa mi podarilo ešte niekoho dobehnúť no a pri zbiehaní zo Starého mosta smerom do cieľa som nahodila najväčší šprint aký viem. Mojim prvotným cieľom bolo dať 10km za 45 minút, no a mne sa to podarilo dokonca rýchlejšie za 44:38. V mojej kategórii to stačilo na 13. miesto, čo je myslím celkom slušné na moju prvú 10tku. 

Najdôležitejšie bolo to, že som so sebou bola spokojná ja sama, dala som do toho všetko čo som vedela a zistila som, kde mám svoje hranice. Tento beh dopadol nad moje očakávania, myslím, že zatiaľ bol pre mňa asi najlepší a konečne som sa snažila aj trošku pózovať fotografom a usmievať sa. :D No a malá čerešnička na koniec, neoficiálne som bola aj najlepším nováčikom v tejto kategórii, ale keďže som zle vyplnila prihlášku, nerátali so mnou ako s nováčikom. Trošku ma to štvalo, ale tak aspoň sama pre seba som vedela, ako to je. :P

Tak čo, našli by ste ma v tomto obrovskom dave? :D Ja som sa našla, tak keď sa pozriete na pravo, možno ma zbadáte. :)

NÁRODNÝ BEH DEVÍN - BRATISLAVA

Ubehol týždeň a ďalšiu nedeľu som išla opäť behať veľkú udalosť, 71. ročník Národného behu Devín-Bratislava. Veľa ľudí malo s týmto behom skúsenosti, pozisťovala som si pár info o tom, aké to je a či sa to oplatí bežať. Názory boli síce rôzne, ale najlepšie je predsa len otestovať to na vlastnú päsť. Trať dlhá 11 625 m bola moja ďalšia výzva, ale nepochybovala som o tom, že to zabehnem. Oproti iným behom je tento organizačne náročnejší, musí sa zabezpečiť presun a doprava tisícky bežcov na štart, ktorý je na Devíne a cieľ je na nábreží v meste. Najskôr som mala menší strach, ako to celé bude prebiehať s autobusmi a potom priamo na mieste, keďže som išla sama a celé to bolo pre mňa nové a dúfala som, že možno niekoho známeho stretnem.

Už pri čakaní na električku bola zastávka plná bežcov, ktorí mali rovnaký smer ako ja a bola som trošku pokojnejšia. Síce pár minút meškala, no až tak veľmi to nevadilo a na Šafku som už išla s davom smerom k autobusom. Do nejakého som sa napchala a keď som sa už viezla smer Devín, vedela som, že je dobre a že všetko stíham. :D Na mieste bolo potrebné vyriešiť úschovňu vecí a samozrejme WC, ktoré vždy narobí problémy. Zase som to nechcela riskovať a išla som viackrát aj keď som tam skoro vystála jamu kvôli dlhým radám. Veci sa odkladali do autobusov podľa štartových čísel, takže to bolo dobre zorganizované a nebol s tým žiaden problém.

Hoci tam bolo asi milión ľudí, okrem Danky a Alexa pri záchodoch som ako naschvál nikoho známeho nevidela, a tak som ostala bez psychickej podpory. :D Tak nejako intuitívne som sa ˇalhko prebehla na miesto štartu, kde som zbadala koridory a rozmýšľala som, čo mám robiť. Do štartu zostávalo ešte pomerne dosť času, chcela som sa rozcvičiť a nakoniec som sa pridala k hromadnej rozcvičke pri pódiu. Hneď potom som sa išla postaviť do svojho koridoru a konečne som zbadala tričká AR a nejakých známych ľudí, ku ktorým som sa pripojila a spoločne sme čakali až kým výbuch z dela neodštartoval samotný beh. Hneď na úvod som pochopila všetky rozprávania o masovom štarte, ktorý je pomalý, úzky, musíte dávať pozor pod nohy a snažiť sa čo najskôr z tejto masy odtrhnúť. Ja som schytala ešte aj chlapa s kočíkom, ktorý neskutočne zavadzal, mala som na neho hrozné nervy, lebo som ho nevedela obehnúť a takýmto ľudom by mali zakázať stáť v predných koridoroch.

Najviac som sa smiala na týpkovy s vyplazeným jazykom, ktorý vyzeral akoby toho mal už celkom dosť. :D

Mám pocit, že hneď na začiatku bolo mierne stúpanie, veľmi zle sa išlo, pretože sme boli tesne vedľa seba, naokolo stáli ľudia, ktorí sa len pozerali a musela som občas vybočiť na chodník aby som aspoň trošku zrýchlila a niekoho obehla. Ale tie prvé kilometre naozaj neboli nič moc. Opäť bez hodiniek som nemala tušenia ako rýchlo idem, no neustále som sa snažila ísť vpred a obiehať pomalších. Sem tam som zbadala niekoho známeho, ale veľa ľudí išlo behať za firmy a zo zadu som ich nevedela rozoznať. Táto trať bola pre mňa úplne nová, nikdy som v týchto miestach nebežala a čím skôr som chcela byť na nábreží.


Keď si spätne tento beh premietnem v hlave, bol určite náročný. Dokonca na mňa prišla obávaná kríza asi niekde na 7 kilometri, kedy som mala pocit, že moje nohy sú ako z olova a že to už snáď ani nedobehnem. Strašne ťažko sa mi bežalo, modlidla som sa, aby som už videla cieľovú rovinku a v hlave sa mi opäť vírili všelijaké myšlienky a pocity, no hlavné bolo nevzdávať to. Pri električkovej trati na posledných kilometroch povzbudila Terka z adidasu a pomohlo mi aj menšie klesanie trate, kde som nabrala ešte nejaké sily do cieľa. Tá atmosféra pri dobiehaní je neskutočná, v očiach vidíte ten cieľový oblúk, okolo vás stovky ľudí, ktorých už ani nevnímate tak veľmi to chcete mať celé za sebou. Je to až neskutočné ako ešte dokážete zašprintovať pred cieľom a napriek tomu, že ste vyčerpaní dáte zo seba všetko, čo v sebe máte. Môj výsledný čas bol nakoniec 52:59 a v kategórii 27. miesto. Napriek horšiemu štartu som ale rada, že som si tento beh vyskúšala a do budúcna určite budem vedieť ako sa naň pripraviť. 

Naša AR zostavička, ktorá úspešne reprezentovala AR Bratislava. :) 

PSA CITY RUN TRNAVA 2018

A dostávam sa k poslednému z trojice pretekov, ktorý som absolvovala v sobotu 21.4.2018 v Trnave. Toto mesto mi je veľmi blízke, keďže sem chodím do školy, mám ho veľmi rada a poznám to tam. Celkom ma potešilo, že pretekať budem práve tu, v uličkách, ktoré mám dosť prechodené, pretože sa v Trnave pohybujem najmä pešo a autobusy som posledný rok vôbec nevyužívala. Tak som si spolu s rodičmi urobila cez víkend menší výlet a doobeda sme sa vlakom odviezli práve sem. Už od rána bolo veľmi teplé počasie, na apríl a jar trošku netypické, na oblohe ani mrak a slnko poriadne pražilo. Snažila som sa poctivo pred behom prijímať čo najviac tekutín, keďže som vedela, že to dnes budem veľmi potrebovať.

Na Trojičnom námestí som si vyzdvihla štartové číslo - 400, čo som bola aj rada, že som schytala také pekné okrúhle. Štartovalo sa až poobede o 14:00 ( keď bolo to najväčšie horko!! ) a keďže bol práve čas obeda, zamierili sme si to do reštaurácie na obed. Ja som veľmi nechcela pred behom jesť, a tak som opäť stavila aspoň na paradajkovú polievku a BCAčka, slintajúc na super vyzerajúce pizze vedľa mňa. :D Už ako sme sedeli a jedli sa vedľa nás pár ľudí rozbehávalo, a tak som si ich všímala, rozmýšľala či sú to dobrí bežci, a že ako sa asi bude dariť dnes mne. Po obede som sa išla prezliecť do športového a zase si vystáť radu na záchod. :D Povzbudiť ma prišiel aj otcov kamarát z výšky, ktorý v Trnave býva. Dala som si ešte menší rozklus a myslela na to, že v týchto horúcich podmienkach dnešný beh nebude žiadna sranda.

Väčšina ľudí stála a čakala v tieni. Nikto sa nešiel postaviť na štart príliš skoro, lebo pálivé slnko doslova vysávalo energiu, ktorú sme tak veľmi potrebovali. Ja som nemala ani šiltovku a ani okuliare ( nerada to nosím ), ale v tento deň by sa mi veru tá šiltovka aj zišla. O 14tej sme nakoniec všetci vyštartovali a začal sa boj ako ''o prežitie'' v rozpálenej Trnave. Mať na sebe čierne tričko nebol asi ten najlepší nápad, ale chcela som reprezentovať adidas Runners. :P Trať viedla cez mesto, oficiálne ani nie je certifikovaná a tieň bol na úsekoch naozaj len minimálne. Takže počas celého behu sme boli vystavení priamemu slnku, mala som hrozné suchoty a potila sa ako v saune. Ani typický ''trnavský veter'' veľmi nefúkal, čo by som v tejto situácii celkom privítala.


Rozbehla som to myslím že celkom dobre. Aj nohy ma poslúchali, snažila som sa držať tempo. Určite to teplo uberalo zo síl, nemohla som sa len tak napiť a dokonca som si sama sebe hovorila, že tento beh je ako za trest a asi sa uvarím. :D Ďalšia vec, ktorá mi vo výkone veľmi nepomohla bol veľký odstup od bežcov, ktorí boli predo mnou. Mám radšej, keď sa na niekoho môžem nalepiť a držať sa ho, no teraz som bola úplne sama a na dlhých rovinkách som doslova trpela a priala si, nech je to už za mnou. Bol to naozaj veľký boj, aj po psychickej stránke a na beh v takomto horku som nebola zvyknutá a asi ani pripravená. Na jednom úseku mi bolo oznámené, že som zatiaľ 3tia žena, čo ma celkom potešilo a dodalo sily do ďalších kilometrov. Nechcela som túto pozíciu pustiť keď som mala šancu na dobré umiestnenie. 

Asi na 7mom kilometri mi však začali dochádzať sily. ( Všímam si, že tie posledné kilometre sú na každom preteku mne mňa najhoršie. ) Sama som cítila, že som vyčerpaná a začala ma dobiehať Danka Kalužná. Tú som poznala aj z iných pretekov a vždy bola rýchlejšia. Ani tentokrát som jej nestačila, pretože ma nakoniec predbehla, ale tak čo už keď je taká dobrá. :D Nemohla som dovoliť aby ma predbehol ešte niekto ďalší, no veľmi svetlo som to nevidela. V takomto počasí môžete pokojne aj odpadnúť alebo vám môže prísť zle. Našťastie na jednej zákrute som konečne videla, že žiadna žena široko ďaleko za mnou nie je a už mi stačí len vydržať to až do cieľa. Na jednej z posledných roviniek to bolo veľmi ťažké, strašne mi bolo teplo, necítila som sa komfortne, ale práve vtedy zafúkal jemný a príjemný vánok, ktorý ma osviežil a možno aj vďaka tomu som v sebe ešte našla silu na dokončenie preteku. Ani si neviete predstaviť tú radosť, keď som dobiehala a ešte väčšiu, keď mi povedali, že mám počkať na vyhlásenie výsledkov, lebo budem na BEDNI! Moje jediné šťastie, že Danka je o kategóriu vyššie, ale zo všetkých žien sa mi ušlo moje ''tradičné'' 4. miesto. :D 

Výsledný čas som mala 45:01 a stačilo na pekné 3. miesto v kategórii. Po behu som vypila asi litre vody, taká som bola stále smädná, ale spokojná. :) Dokonca takýto úspech nečakali ani moji rodičia a sama som nechápala, čo som dokázala. Okrem mňa adidas Runners pekne reprezentovali aj ďalší ''kolegovia'', ktorým sa tiež ušla bedňa. Veľmi si vážim a som šťastná, že napriek ťažkým podmienkam akým bol tento city race sa mi podarilo uspieť a užiť si tú chvíľu pozornosti, ktorá sa mi dostala a moju úplne prvú výhernú bronzovú medailu. Niekto o nej môže snívať celý život, môže trénovať, behať koľko chce, a predsa sa nikdy neumiestni. Mne sa to podarilo za 7 mesiacov odkedy som začala trénovať a pevne dúfam, že som na stupni víťazov nestála naposledy. :) Na vyšších priečkach boli naozaj skúsené bežkyne a ja som sa pri nich cítila ako taká maličká a bezvýznamná Ajvn. :D  

. 8. mája 2018 .
Ahojte! Je tu niekto z vás, kto by rád nejaký zdravý dezert? :P Ja verím, že určite áno, a preto som si pre vás pripravila tip na super raňajky, snack alebo maškrtu, ktorú si môžete dopriať kedykoľvek počas dňa. Už dlhšie som rozmýšľala, že by som veľmi chcela vyskúšať chia pudding. Vyzeral jednoducho, no na internete je toľko receptov, že som sa bála, aby bol pomer semiačok a vody či mlieka tak akurát. Doma som mala spravené mangové pyré ( len som zmixovala kúsky manga s trochou vody ), figy a samozrejme nechýbali ani chia semienka Lagris od Podravky. Tak som si povedala, že teraz je ten správny čas spraviť z toho puding, ktorý bude ešte aj pekne ozdobený. Ako vidíte, podaril sa mi na jednotku a z celkového množstva vyšli takéto dva poháriky. :) 


ČO BUDETE POTREBOVAŤ?

🍨 40g chia semienok

🍨 140ml mlieka ( ja som použila mandľovo-makové od NUTTERY official )

🍨 mangové pyré

🍨 proteinový puding

🍨 2ks figy

→→ Postup je veľmi jednoduchý. Najskôr si v miske namočíte chia v mlieku a necháte v chladničke kým nebudú mať hustú konzistenciu. Väčšinou sa píše, že ich treba nechať namočené cez noc, ja som puding robila doobeda a poobede som mala už dezert hotový. Tiež odporúčam voliť nejaké ochutené mlieko, ktoré dodá pudingu špecifickú chuť, ako v mojom prípade práve mak. Prípadne si dezert viete ešte osladiť a ochutiť podľa seba. Ďalej som si nakrájala figy na mesiačiky a poukladala na vrstvu pudingu. Aby bol ešte chutnejší, v chladničke som našla aj čoko proteinový puding a pár lyžičiek sa ušlo aj do pohárika. ( pokojne môžete použiť aj nejaký jogurt alebo tvaroh :) No a na koniec prišlo na rad mangové pyré, ktoré je super sladučké a výborne sa k pudingu hodí. Všetko stačí ešte ozdobiť nejakými lupienkami, müsli alebo vločkami a môžete hneď konzumovať, alebo odložíte do chladničky na neskôr. :) 

♥ ♥ ♥

. 2. mája 2018 .
Ahojte a peknú stredu prajem! :P Hoci som si dala záväzok, že raňajkový príspevok s inšpiráciami budem pridávať každý mesiac, nejako som sa omeškala a pridávam ho až teraz. :P Na instagrame sa však takmer pravidelne objavujú nové fotky, nie vždy len s raňajkami, ale často aj s inými jedlami, alebo fotkami zo života. Určite ma sledujte aj tam ako ONLYAJVN a tiež na stránke DAYBYME. Toto je opäť len výber toho naj, čo som za posledné týždne jedla a skúšala, lebo naozaj sa často inšpirujem práve od druhých, sem tam niečo v recepte pozmením alebo upravím podľa seba. Väčšinou sa to aj vydarí, alebo to vypáli úplne inak ako som si predstavovala. Aj tak mám však najradšej tú ''zdobiacu'' časť, keď sa s tým môžem vyhrať a určite je základom mať doma nejaké pekné a farebné ovocie, ktoré vždy najlepšie na fotkách vynikne. 

Taktiež som si veľmi obľúbila používať MAK, mám ho veľmi rada a má naozaj široké využitie takmer v hocičom. V receptíkoch nepoužívam kravské mlieko, ale hlavne to rastlinné a moje najobľúbenejšie sú už nedávno spomínané mandľové mlieka s príchuťami od NUTTERY official. V najbližšej dobe vám plánujem predstaviť aj moje ďalšie obľúbené značky a produkty, ktoré stoja za to, ale ešte predtým si teda vychutnajte moje ďalšie raňajkové kreácie. Dúfam, že sa vám budú páčiť. :) 
KOLÁČIK / RAŇAJKOVÁ MAKOVÁ PIZZA
Prvý recept bude hneď v spojení s makom a objavila som ho na instagrame blogerky SVARTSVANUR. Tá ho tam prezentovala ako jednoduchý makový koláč, ale neviem prečo, mne sa až taký vysoký nepodaril ( možno kvôli forme ), ale vznikla z toho aspoň super úžasná a hlavne sýta raňajková pizza. 

Budete potrebovať:
🍓 2 menšie banány
🍓 30g vločiek pomletých na múku
🍓 30g maku LAGRIS
🍓 100g tvarohu ( ja som použila ochutený Rajo )
🍓 troška mandľového mlieka na zriedenie

Banány si roztlačíte v miske, pridáte vločky, mak, tvaroh a poriadne premiešate. Keďže sa mi cesto zdalo dosť hutné, pridala som trošku mlieka, aby dostalo hladšiu konzistenciu. Zmes som naliala do tortovej formy (20cm), ale pokojne ju môžete dať aj na klasický plech. Pečieme približne 20 minúť na 200 stupňoch. Na záver si ju ešte ozdobíme podľa seba, napríklad jogurtom, arašidovým maslom, ovocím alebo orieškami. :) 

MAKOVÁ OVSENÁ KAŠA
Aj v druhom recepte má mak svoju dôležitú úlohu a to hneď rovno 2x. Svoje obľúbené ovsené kaše rada ozvláštňujem a snažím sa ich pripravovať na rôzne spôsoby a v rôznych príchutiach. Spojenie maku a citróna mi veľmi chutí odkedy som raz v jednom podniku jedla takúto mňam kašu. Najskôr dáme do hrnca 50g jemných vločiek spolu s 200-250ml vody, alebo v mojom prípade aj troškou makového NUTTERY mlieka ( tak pol na pol ). Necháme chvíľku variť, kým vločky nezhustnú. V šejkeri si rozmiešam ešte asi 10-15 proteinu so 100-150ml mlieka a potom to do kaše prilejem. Opäť to spolu všetko zmiešam a pridám ešte pár lyžičiek makových zrniečok a vytlačenú citrónovú šťavu. Pokojne môžete pridať ešte aj vanilkovú arómu alebo nejaké sladidlo. Mala by vám vzniknúť krásne krémová kašička, ktorú si opäť len ozdobíte podľa seba. :) 

OVERNIGHT OATS
Túto pochúťku si pripravujem najmä večer na druhý deň ráno, keď nemám čas sa naraňajkovať pohodlne doma, ale idem napríklad skoro ráno do práce alebo cestujem do školy. Tieto poháriky som si však veľmi obľúbila a určite sa hodia aj ako zdravý snack kedykoľvek počas dňa. Môžete si ho naplniť praktický čímkoľvek, čo doma máte a čo vám chutí. 

Mojim základom sú však vždy ovsené vločky, ktoré zalejem buď vodou alebo mliekom, pridám škoricu a poriadne premiešam. Nemusíte sa báť, v chladničke sa to pekne spolu spojí, ale zase pozor, nech to s mliekom nepreženiete a bude to príliš riedke. Ďalej teda môžeme pridať nejaké obľúbené ovocie - čučoriedky, jahody, banán, maliny ... jogurt, puding, tvaroh, arašidové maslo ... no a nakoniec ešte nejaké posýpky, ako kokos, rôzne druhy semienok a orieškov, prípadne čokoládu. Už to ani nemusíte veľmi miešať, je to na vás. Pohárik odložíte na pár hodín do chladničky, alebo počas noci a raňajky TO GO máte vždy po ruke. :) 

PROTEÍNOVÉ WAFFLE
Raz som tuším niekde spomínala, že potrebujem nový a lepší waffľovač, pretože aj waffle sa dajú pripraviť oveľa zdravšie. Vôbec ma nenapadlo, že náš toastovač má násadku aj na waffle, takže odkedy som to zistila, waffle robím ešte radšej a konečne majú správny tvar. Tých receptov na waffle je po internete mnoho, no nájsť ten pravý dá celkom zabrať. Niekedy naozaj netuším, ako sa to niekomu mohlo podariť, keď vidím, že to cesto je príliš riedke alebo naopak husté a nakoniec to všetko skončí v koši. Tieto sa mi tiež už takmer nepodarili, ale stačilo 1 vajíčko navyše a bolo. :) 

Budete potrebovať:
🥝 2 vajíčka
🥝 35g proteín
🥝 1 PL kokosovej múky ( alebo inej )
🥝 škorica
🥝 chia semienka
🥝 prášok do pečiva

Už klasicky všetko spolu poriadne zmiešate a dáte do waffľovača. Na záver prichádza opäť obľúbené ozdobovanie. Na tieto moje som dala čokoládový proteinový jogurt Rajo ( ktorý je fakt výborný ), kivi a čučoriedky. Môžete tiež poliať ešte nejakým ochuteným sirupom. 

RAŇAJKOVÝ KOLÁČIK
Toto je ďalší tip na raňajky, keď nestíhate, máte málo času alebo si niečo potrebujete zobrať so sebou. Tento koláčik bola taká menšia improvizácia, ktorá ale zafungovala a konečný výsledok prekvapil a veľmi mi chutil. Ja obdivujem baby, ktoré majú tie obrovské koláčiky takmer každý deň na večeru, ale ja neviem, kto by to u nás okrem mňa zjedol, takže som bola spokojná aj s takýmto menším a nižším, ktorý som mohla pokojne zjesť celý aj sama. 

Budete potrebovať:
🌸 40g polenta
🌸 30g zmes Hryzkafood
🌸 20g protein
🌸 100g nastrúhaného jablka
🌸 100g jablkového pyré
🌸 škorica
🌸 1 vajíčko
🌸 50ml mlieka
🌸 pol čl kypriaceho prášku
🌸 50g banán + 50g na ozdobu
🌸 55g nastrúhaný sladký šmakoun

Všetko spolu zmiešame, ja som zmes naliala do tortovej (20cm ) formy a piekla cca 30minút na 200 stupňoch. Vrch si opäť môžete ozdobiť podľa seba, ja odporúčam nejaký jogurt, puding a samozrejme ovocie.

. 30. apríla 2018 .
Hoci od tejto udalosti ubehol už viac ako mesiac, k napísaniu článku o mojej prvej veľkej bežeckej skúsenosti píšem až teraz, keďže som blogu v posledných týždňoch veľmi nedala. :D Je však toho toľko, čo by som vám rada napísala, povedala, ale poďme pekne po poriadku a dnes si môžete prečítať o mojom skvelom zážitku, ktorý som absolvovala vďaka mojej bežeckej komunite adidas Runners Bratislava, na ktorú nedám dopustiť. :) 

Keby mi niekto ešte minulý rok povedal, že za pár mesiacov budem behať polmaratón, asi by som ho vysmiala. :D Ako bežec začiatočník som bola rada, že som zvládla zabehnúť bez prestávky svojich prvých 8, 10 a 12 kilometrov. 21 kilometrová trať mi prišla celkom dosť dlhá ( a nereálna :D ), predsa len je to už niečo iné, na čo treba aj viac potrénovať. Ale keďže najlepšie veci sú vždy neplánované a prídu len tak z ničoho nič, povedala som si, že je škoda nevyužiť takúto príležitosť. Moja bežecká komunita adidas Runners totižto vyhlásila súťaž o štartovné a pobyt na Varšavskom polmaratóne. Podmienkou bolo odfotiť sa počas behu pri niektorej z dominánt nášho hlavného mesta a zavesiť to na instagram. Ako som písala, vôbec som nerozmýšľala nad tým, že ja by som mala byť tá pravá, ktorá by bola vhodná na to ísť behať 21 kilometrov, keď som súťažne nemala odbehnutú ani 10tku. Takže nebyť toho, že by mi to môj tréner Leo nepripomenul asi 2 dni pred uzávierkou, zrejme by som dnes o tom nepísala. Na instagram pridávam takmer stále, takže som išla do toho a len tak tak som si ešte stihla zabehnúť na hrad a späť, presne v deň, čo som odchádzala na lyžovačku. Už mi bolo jedno, že je to 21 kilometrov, cestovanie jednoducho milujem, vo Varšave som nikdy nebola a brala som to ako novú výzvu a dobrodružstvo.

LET'S BEGIN
No a ako už isto viete, do tej Varšavy som nakoniec aj s ďalšími troma ''vyvolenými'' bežcami, trénermi a ''makačmi'' ( môj názov pre bežcov, čo sú trošku iná liga :D ) išla. Vôbec neľutujem, že som sa na to dala, pretože to bol skvelý zážitok na ktorý určite len tak nezabudnem. Mnoho ľudí sa na takúto udalosť pripravuje aj niekoľko mesiacov. Ja som síce špeciálne na polmaratón netrénovala, no behala som už od októbra a verila som, že keď už mám tú príležitosť ísť behať polku, nejako to určite dám. 

A tak som 23.3. spolu s ''adidasákmi'' nasadla do lietadla a ocitla sa v Poľsku. Ubytovanie sme mali výborne lokalizované. Náš hostel bol hneď vedľa Varšavského adidas BASU, takže sme tam mohli prejsť pohodlne aj v papučkách. Bola to zároveň aj moja prvá skúsenosť s hostelom, väčšinou som si ich predstavovala hrozivo, no na moje prekvapenie bol celkom moderne zariadený a všetci ubytovaní boli bežci z rôznych krajín, ktorí sa tiež chystali na polmaratón. Po príchode sme sa boli registrovať a dostali sme malú pozornosť od adidas Runners Warsaw. No a večer nás čakala uvítacia párty, lebo veď piatky sú na to ako stvorené. :D 


AR WELCOME PARTY
Ten Varšavský base je ale úplne niečo iné, ako máme tu v Bratislave. Oveľa väčší, modernejší, s veľkým vybavením, vedľa je hneď reštika a kaviareň, a ja som sa sem tam cítila dosť ''cool'', že tam vôbec môžem byť. Normálne tým Poliakom závidím, aj keď viem, že je istotne ešte množstvo ďalších oveľa lepších basov po svete. :D Takže čakala nás párty, kde bolo pomerne dosť ľudí, base sa premenil na nočný klub, kde hral DJ, mali sme občerstvenie a zadarmo nám miešali drinky. Mohli sme robiť hocičo. Kecať, zabávať sa, tancovať, jesť, hrať stolný futbal, alebo sa fotiť. :D Mašinka, ktorá vyrábala takéto pohyblivé fotky ako môžete vidieť mala asi najväčší úspech a takmer stále pri nej niekto bol. Nám sa tiež podarilo zopár zaujímavých a vtipných snímkov a bola to fakt sranda. Potom sme to ako správni Slováci po pár drinkoch poriadne roztočili na parkete a už dlho som si takto dobre nezatancovala a nezabavila sa, keďže na párty moc nechodím. Bol to super začiatok nášho tripu.

EXPLORE CITY RUN
Druhý deň ráno nás po ''prehýrenej'' noci čakal beh po meste, aby sme Varšavu trošku bližšie spoznali. Mám pocit, že sme viac chodili a stáli ako behali, ale aspoň sme videli nejaké zaujímavé miesta a dozvedeli sa niečo nové. Najviac ma zaujal Palác kultúry a vedy, ktorý vyzeral ako Empire state building a je to určite jedna z dominánt tohto mesta, ktorá je preň typická. Na fotkách vyššie môžete vidieť našu skupinku, kde sme práve dostávali výklad ohľadom skladateľa Chopina, môj pokus o selfie a dole vpravo môžete vidieť kúsok z base, kde všetci ''regenerovali'' a ''foam rollerovali'' po našom výkluse. :D  

ŠTARTOVÝ BALÍČEK
Ďalším bodom na pláne bolo vyzdvihnutie si štartového balíčka. Tie sa vydávali rovno na Národnom štadióne, ktorý je riadne obrovský a dokonca sme sa boli pozrieť aj vo vnútri toho veľkého kotla. Tam musí byť teda iná atmosféra počas nejakého športového podujatia. :) Vydávanie balíčkov bolo dobre zorganizované, na to, že šlo behať niekoľko tisíc ľudí sme vôbec dlho nečakali a boli sme pomerne rýchlo vybavení. Balíček bol síce strašne obrovský, ale už klasicky ani tu v ňom nič extra nebolo, ale však nevadí.


Balíčky sme mali vyzdvihnuté, pokochali sme sa štadiónom, aký u nás asi v živote nepostavia a už bol najvyšší čas dať si niečo dobré na jedenie. Celý čas sme sa snažili chodiť všade len po svojich pešo a teraz sme mali namierené na miesto, čosi ako tržnica u nás, kde sú rôzne prevádzky s jedlom. Viacerí sme už boli dosť hladní, keďže sme skoro nič okrem raňajok nejedli, no k jedlu sme sa ako naschvál dostali ešte neskôr ako sme plánovali. :D Ja som mala trošku strach, že nič nejem deň pred polmaratónom a už mi strašne škvŕkalo v bruchu. Mali sme menšie zlyhanie v navigácii a nešli sme správnym smerom, no nakoniec sme sa šťastne dopravili do ciela a k JEDLU! Poviem vám, stálo to určite za to všetko čakanie a odkladanie hlavného jedla, ale nakoniec tu bol ešte väčší problém a to vybrať si, čo si dať. :D Mali všelijaké burgre, vegánske, ázijské či indické jedlá a ja som bola zúfalá. Poznáte to, že keď je človek už tak strašne hladný, už ani nevie, čo by od dobroty jedol. Konečné rozhodnutie padlo na Indiu tikka masala, ktorá bola síce dobrá, ale pálivá a dúfala som, že to môjmu žalúdku neuškodí. Keď som však videla tie burgre a hummusy, ktoré si dali ostatní, možno som aj ľutovala, že som si nedala niečo iné. Nakoniec však prišla aj sladká bodka a ja som neodolala zmrzline, ktorá bola fakt výborná a po celodennom chodení a nejedení som si ju zaslúžila. :D 

Potom sme sa opäť pešo presunuli späť do BASE, kde práve prebiehala PASTA party. Hoci sme mali plné bruchá, ďalšiemu chodu sme neodolali a mohli sme zadarmo ochutnať cestoviny či rizoto. Po celom dni nás čakal posledný oddych a tak sme všetci len ''chillovali'', opäť sa fotili a psychicky sa pripravovali na náročnú nedeľu. Dokonca sme si mohli požičať aj foťáky INSTAX, ktoré vám hneď vyvolajú maličkú fotku, takže o zábavu som mala postarané. 

DEŇ D
No a tu sa už dostávam k hlavnému dôvodu tohto celého výletu a tým je 13. ročník Varšavského polmaratónu. Štart bol o 10tej, takže sme museli ráno skôr vstať, poriadne sa naraňajkovať, nachystať a vyraziť. Celkom som sa tešila, hoci som nevedela, čo mám čakať, aké to bude a ako sa mi vlastne bude bežať. adidas mal dokonca postavenú aj vlastnú zónu len pre členov, kde sme mali prístup a bolo tam pripravené občerstvenie, šatne, chill zóna či dokonca maséri s rôznymi pomôckami. Čo sa mi veľmi páčilo, bolo brandovanie takmer všetkého AR logom. Či už to boli fľašky s vodou, poháriky na kávu či miska na cestoviny. Všade to AR bolo a mali to jednoducho super spravené. No a zabudla som dodať, že počas celého víkendu nás točili a fotili, takže máme aspoň nejaké spomienky. 

V tejto zóne sme si zložili veci, panovala tam taká pokojná a fajn atmosféra, ani som nemala pocit, že už za pár minút ma čaká 21 kilometrov. Mali sme šťastie, že vyšlo počasie a svietilo slnko, takže to určite pomohlo k dobrému výkonu. Dbala som na to, aby som sem tam ešte niečo vypila, lenže mne sa aj tak vždy pred pretekom chce ísť aj viac krát na wc a nechcela som, aby ma to chytilo na nejakom 10tom kilometri. :D Chcela som sa ešte aj rozbehať, lenže všetci sa mi nejako stratili ( NEPOČKALI MA, kým som bola na wcku :D ) a ja som zrazu nikoho známeho nevidela, nevedela som koľko je hodín a kde je vlastne ten štart. Dúfala som, že tam pôjdeme spolu, no nakoniec som rozbeh aj štart musela zvládnuť na vlastnú päsť v obrovskom dave ľudí. Behala som hore dole v nádeji, že niekoho zbadám, ale bohužiaľ sa tak nestalo. Našťastie som nejako intuitívne prišla aj na miesto, kde sa štartovalo a postavila som sa do svojho koridoru, kde bol čas tuším 1:50. Mojim cieľom bolo zabehnúť to do dvoch hodín a šťastne prísť do cieľa. 

Takéhoto bežeckého podujatia som sa ešte nikdy nezúčastnila. Koridorov bolo naozaj mnoho, na začiatok človek ani nedovidel, nemala som ani poňatia, ako ďaleko som od neho. A keďže som sa s nikým nemohla rozprávať, len som čakala a pozorovala okolitých ľudí. Za nejakú chvíľu sme sa už konečne začali posúvať vpred, ale veľmi pomaly, takže to ešte trvalo, kým som prešla štartom. Nešla som lámať rekordy, išla som si dobre zabehať, zistiť, čo je vo mne a čoho som schopná. Takže som vyštartovala normálnym tempom, aby sa mi dobre bežalo. Keďže som ešte nemala hodinky, nevedela som v akom tempe bežím, koľko bežím, ale vlajočky na trati aspoň značili kilometre. 

Keď sme prešli prvé dva, mala som pocit, že preboha, to je ešte len druhý kilometer? :D Zdalo sa mi, že už celkom dlho bežíme. Ale snažila som sa nad tými kilometrami príliš nepremýšľať a jednoducho ísť a nezastaviť. Bola to veľká masovka, na začiatku väčšia, potom to bolo trošku lepšie, ale predbiehať sa dalo, lebo cesta bola široká. Poctivo som pila na každej občerstvovačke, ako mi poradili, ale aj tak som si len ovlažila ústa, odhodila pohár a išla ďalej. Človek tam musel dávať pozor, aby ho niekto neoblial, pretože poháre lietali kade tade. :D 

JUST KEEP RUNNING
Trať aspoň mne osobne neprišla nejako veľmi zaujímavá. Viac ako na okolie som sa sústredila, aby som vládala a aby ma nič psychicky nepoložilo. Pretože stále sú tieto behy hlavne aj o hlave a o tom, ako sme mentálne nastavení. Keď už mi bolo ťažko, hudba a povzbudzovanie pri trati ma vždy nakoplo aby som to nevzdala. Začala som to potom brať ako nejakú hru. Aby mi to ubiehalo, rozhodla som sa, že dobehnem pacera s časom 1:40. Mala som ho na dohľad a tak som mala cieľ na nadchádzajúce kilometre stanovený. Trať sa stále skracovala a čím dlhšie bežíte, tým je to asi aj lepšie. Pri 10tke som si povedala, že už len raz toľko pobežím, potom to bol už len jeden Wakeup run s Alex a potom už len 4kový DM ženský beh. Nakoniec som dobehla s časom 1:41:50. Čo je na prvý polmaratón celkom slušné, bola som rada, že som to dala a tempo som mala celkom fajn, v priemere 4:50 na km. Finiš bol pre mňa dosť emočne silný, posledné kilometre sú asi najhoršie, kedy to takmer chcete vzdať, ale ostáva tak málo do cieľa, že to proste nemôžete len tak zahodiť. Musela som vyzerať hrôzostrašne, ale bolo mi to jedno, pretože svoj cieľ zabehnúť to a ešte bez zastavenia som splnila. Slovákom sa na tomto podujatí celkom darilo a Šimon aj Gabo s ktorými som vo Varšave bola si obaja zlepšili osobné rekordy. Obdivujem, že tak rýchlo bežia a dajú polmaratón hravo iba za 1:10:00. Určite sú pre mňa veľkou inšpiráciou.


Po dobehu nás v AR zóne čakalo opäť občerstvenie, relax a každý rozprával svoje zážitky z behu. Boli pre nás pripravené úžasné burgre, samozrejme musela som si dať aj ja a poriadne som si ho vychutnala. :P Do odletu nám zostávalo ešte niekoľko hodín a tie sme venovali ešte posledným potulkám po meste. Hoci sme boli z toho behania a chodenia poriadne unavení, myšlienka nejakej sladkej odmeny nás motivovala, aby sme tých pár kilometrov navyše ešte vydržali. Opäť sa to oplatilo, pretože sme skončili v Pan Kejkovi, kde mali palacinky a lievance s príchuťami a sladkosťami od výmyslu sveta. Naozaj bolo ťažké vybrať si, no navzájom sme všetko poochutnávali. Aj to ich servírovanie bolo také netradičné, náplň bola vo vnútri a palacinka bola zrolovaná do obdĺžnika a na vrchu bol už iba cukor a vedľa mištička s omáčkou. Bolo to hotové nebíčko v papuľke a určite tento podnik odporúčam ak budete vo Varšave. Týmto sme zakončili náš super víkend vo Varšave, ktorý som si nesmierne užila, spoznala nových ľudí a ešte viac si zamilovala beh a tú najlepšiu bežeckú komunitu adidas Runners. :)  

Ešte raz ďakujem za túto príležitosť, ďakujem skvelej partii, ktorá to absolvovala so mnou a teším sa na ďalšie bežecké zážitky. :)

. 3. apríla 2018 .
WHAT I WEAR: t-shirt - MANGO / pants - ZARA / jacket - PULL&BEAR / backpack - NEWYORKER / sneakers - SINSAY

Ahojte a krásny utorok! :) Ako ste strávili prázdniny a Veľkú noc? :) Ja mám pocit, že to zase všetko rýchlo prešlo a nestihla som si to ani poriadne uvedomiť. V posledných rokoch nejako špeciálne tieto sviatky neoslavujeme a sú skôr spojené s voľnom, dobrým jedlom a návštevami blízkych. No a samozrejme všade v obchodoch na vás číhajú rôzne čokoládové vajíčka, zvieratká a ďalšie blbovinky, bez ktorých by to nebolo ono všakže? :D 

Nikdy som nezažila takú tú poriadnu oblievačku či šibačku. Podľa mňa to má oveľa väčšie čaro niekde na dedine, kde je to naozaj veľká tradícia, ľudia sú v krojoch a na oblievanie sa používajú veľké vedrá s vodou či dokonca potok. :D Mňa doma vyšibe akurát tak oco a to mi celkom stačí. Ďalší šibači mi vôbec nechýbajú a ak by aj niekto veľmi chcel prísť, skôr by som každého od toho odhovárala. Celkom dobrá zábavka či možnosť výslužky je to asi viac pre tých mladších, ale ani tie staršie ročníky sa často krát nedajú zahanbiť.

Ak idete v doobedných hodinách na Veľkonočný pondelok MHDčkou, väčšina cestujúcich sú chlapi, mnohí s korbáčmi, voňavkami, slušne oblečení ( teda len poniektorí :D ), alebo aj otcovia so synmi, ktorí ako sa dá predpokladať majú namierené k svojim babkám, mamám, tetám, kamarátkam či iným zástupkyniam ženského pohlavia. :D Keď som bola menšia, tak som aj ja Veľkú noc prežívala o čosi viac, v pondelok sme išli tradične k babke, kde som vyjedala malé čokoládové vajíčka. Obaly od nich som aj s bratrancom pokrčila a hádzali sme ich von z balkóna. :D Neviem, čo to bolo za zábavku, ale teraz som si na to spomenula haha. 


Dnešné fotky vznikli pri mojom poslednom stretku s Majkou. Konečne sa trošku oteplilo, aj keď ešte stále to nebolo ono ( dúfam, že už bude len teplejšie ). :P Rozhodla som sa pre tieto pásikavé nohavice zo ZARY, ktoré som mala na sebe po prvý krát, ale sú strašne pohodlné, so zaujímavým strihom a tak sa mi zapáčili, že ich určite teraz budem nosiť častejšie. Dlhé nohavice a rifle ma už omrzeli, mnohé pomaly ani nosiť nemôžem, lebo mi nesedia a tak čoraz viac obľubujem takéto voľnejšie na ''teplákový štýl''

Nad tým, čo si oblečiem som priveľmi nerozmýšľala, no siahla som po tomto tričku, kde je zobrazená káva ♥, no a zistila som, že mi celkom ladí s podobne sfarbeným pásikom na nohaviciach. :D Tak ma to celkom potešilo, že to bude fajn kombinácia. Nahodila som už len tenisky a'la ''conversky'' a bomber jacket a mohla som vyraziť. 

Stala sa nám ináč celkom vtipná príhoda. :D Keď som fotila Majku, pani, čo akurát venčila svojho psíka nám ho sama ponúkala na fotku. Že to bude super ''rekvizita'', tak som mu dala šancu aspoň ja. :D Pes sa volal MAXO a mal už 15 rokov. Chudáčik úplne sa triasol a asi ani nevedel, do čoho ho jeho panička namočila. Bolo to ale celkom milé a vtipné zároveň. Nakoniec sme sa vybrali ešte do jednej kaviarničky, ktorú mi odporučila Majka. Je úplne zašitá na Obchodnej v jednej uličke a podľa mňa ani veľa ľudí o nej nevie. Volá sa Kafíčko, má sedenie aj vonku, no vnútri to vyzeralo tiež útulne a pokukovala som aj po ich koláčikoch. Majú tam rôzne špecialitky aj čo sa týka kávy, tak tam určite mrknite ak budete mať cestu okolo.