. 23. februára 2018 .

Je streda ráno. Valentín. A ja namiesto pripravovania raňajok chystám seba. :D Celkom sa teším, pretože väčšinou nemám príležitosť ísť jesť takto ráno ''von''. Teda čas by možno bol, ale samej mi to je také čudné. Som z tých ľudí, čo neradi navštevujú reštaurácie a podniky na vlastnú päsť, lebo sa nemám s kým rozprávať a potom len tak čumím okolo seba a na ostatných, alebo radšej do telefónu aby mi rýchlejšie prešiel čas. Radšej si veci ako jedlá či kávy beriem za týchto okolností so sebou a zjem to po ceste alebo doma.

A ak by ste si náhodou mysleli, že som sa snáď chystala na nejaké rande ( kvôli tomu sviatku ), tak ste na omyle a spoločnosť mi mala robiť kamarátka a zároveň dlhoročná spolužiačka zo strednej, Majka. :) Hoci je to už 5 rokov, čo sme opustili školské lavice, kamarátkami sme zostali. Viete ako to býva po strednej. Každý sa vyberie vlastným smerom, na rôzne vysoké školy alebo do zamestnania, poprípade odcestuje preč. Do života prídu nový ľudia, miesta, príležitosti, zážitky ... takže spolužiakov, s ktorými ste síce chodili 8 rokov do školy, posúvate na vedľajšiu koľaj. Môžete bývať aj v tom istom meste, no nestretnete sa a ani si nenapíšete ako je rok dlhý. Za seba môžem povedať, že je len málo ľudí, s ktorými som naďalej aspoň v akom takom kontakte. To, že sme priateľmi na facebooku nerátam. Odkedy sme zmaturovali som aj tak väčšinu nevidela. :D 


Majka patrí práve do tej skupiny spolužiakov ( alebo resp. skupinky dievčat ), ktorá mi je najbližšie. Je jedno, že sa nevidíme aj rok. Naše vzťahy sú stále rovnaké, ako za starých čias a vôbec mi nepríde, že sme sa nevideli aj niekoľko mesiacov, prípadne dlhšie. Ale o tom sú predsa skutočné priateľstvá. Hoci sa ani nám nedarilo hodnú chvíľu dohodnúť na stretku, nakoniec sa to podarilo a ako som spomínala vyššie, cítili sme sa ako keby sme išli spolu zo školy niekde na kávu. :D

Ale poďme k jedlu. K raňajkám. :D Rozhodli sme sa zájsť do kaviarničky WCafé, v ktorej som už raz bola, no nejedla som tam. Vlastne som ani nevedela, či tam niečo schopné budú mať, keďže na internete menu nie je. Dúfala som však, že hladné nezostaneme a nakoniec sme boli ešte príjemne prekvapené. Ponuka ranného menu určite nie je taká široká ako niekde inde, no dalo sa vybrať. Vajíčka, jogurt a osie hniezdo, to si pamätám. Obe sme si zvolili klasiku miešané vajíčka, ktoré boli podávané so zeleninou a pečivom. Mohli nám ich naservírovať na tanier, aký mám aj doma? :D  A zhodli sme sa aj vo výbere kávy a dostali sme takéto krásne kapučína so srdiečkami. :P Latteart ma baví a sama sa o niečo podobné pokúšam v práci. Bez nejakého baristického kurzu to však na takýto level asi nedotiahnem a som rada ak sa mi dobre vypení aspoň to mlieko. :D

Neviem prečo, ale v podniku vždy vajíčka robia inak ako ja doma. Možno je to tým, že ich nezvyknem robiť na masle, ale len na troške oleja a potom sú tuhšie. Veľmi mi chutili, vajíčka obľubujem a aj ich často jem. A hoci to bola len obyčajná praženica, ktorú si v podstate viete spraviť aj doma, človek si to úplne ináč vychutná v ''nedomáckej'' atmosfére. Ak neplánujete hneď raňajky, ísť si sem dať kávu rozhodne odporúčam, pretože aj prostredie je veľmi príjemné a pekné. :) 



 A ako inak mohlo naše stretko končiť, keď nie nejakým foteníčkom? :) To nesmie chýbať nikdy. Ja som si požičala bundu od mamy, pretože sa ráno zdalo, že bude kosa, no neskôr vyšlo slnko a bolo mi v nej dosť horko. Dá sa dokonca nosiť z oboch strán, ale tú nemám odfotenú. :D Šál mám ináč z Primarku len za 1€ a je super mäkkučký. Dúfam, že odteraz sa v stretávaní trošku polepšíme, pretože je to škoda, aj keď viem, že nie vždy sa časovo vieme zhodnúť. Každopádne som si tento deň užila aj bez chlapa. :D 

To by bolo pre dnešok všetko. Dúfam, že sa vám aj takýto typ článku páči a vidíme sa zase nabudúce. :)
 ♥ 

. 18. februára 2018 .
Ahojte a peknú nedeľu prajem! :) Snáď ste mali fajn víkend, no a ja som si dnes pre vás pripravila ďalší článok z oblasti FOOD. Už nejakú dobu si idem na zdravú nôtu. Ale to ste si určite všimli ak ma dlhodobejšie sledujete. Jedna z vecí, ktorú sa snažím obmedzovať, je kravské mlieko. Nemám k tomu špeciálny dôvod, samotné som ho v podstate ani nikdy nepila, pridávala som ho skôr do rôznych kaší, jedál a kávy. Nehovorím, že som ho úplne vyradila, to by som nemohla jesť ani jogurty a moje obľúbené cottage syry. Sem tam si ho do kávy dám, napríklad kapučíno milujem. :) Nahradila som ho však mliekami rastlinnými, ktoré veľmi obľubujem. Mandľové, kokosové, sójové ... momentálne u nás doma nesmie chýbať aspoň jedlo balenie. A čo je super, má dlhšiu trvanlivosť a môžem ho používať viac dní. Chuťovo by asi nepotešilo každého, no mne vyhovujú v jedlách, ktoré pripravujem. 

Okrem iného rada skúšam nové veci, obzvlášť čo sa týka jedla. :) Pred nejakým časom som začala na instagrame registrovať sklenené fľaštičky so zaujímavými názvami ako Mandľový raj či Makový sen. Už tie mená vám napovedia, že ide o rastlinné mlieka v týchto príchutiach a vyrába ich NUTTERY Slovakia. Takže slovenské výrobky, čo je super, pretože domácich výrobcov treba podporovať. Ich mlieka sú vyrábané ručne, neobsahujú laktózu, žiadne konzervanty a ani pridaný cukor a farbivá. Sklenené fľaše sú navyše ekologické a mlieka majú trvanlivosť až 10 dní. 

A ja som veľmi rada, že som nakoniec tiež dostala príležitosť tieto nápoje ochutnať a to hneď 2 príchute. Okrem toho mi pribalili aj mandľovú múku, ktorú si pridávam do lievancov. Rozhodla som sa pre makové mlieko a druhé zo zimnej edície s prídavkom kurkumy a zázvoru. Bola som prekvapená, že chuť bola celkom výrazná a ako milovníčka maku som to ocenila. To žlté má navyše úžasnú farbu, ktorá mi ozvláštnila ryžovú kašu, ktorú môžete vidieť nižšie. Ak by ste mali záujem o kúpu týchto výrobkov, na facebooku si viete nájsť odberné miesta po celom Slovensku. Ako som tieto mlieka využila v kuchyni ja si môžete pozrieť nižšie v článku. :) 











Začnem už spomínanou ryžovou kašou. Keďže toto mlieko má veľmi nezvyčajnú a unikátnu farbu, chcela som ho zakomponovať niekde, kde tú farbu bude vidieť. Najlepšou voľbou je určite nejaká kaša. Či už klasická ovsená, no mne sa parádne hodila do Nominal ryžovej kaše. Pekne som to spolu povarila a na záver ozdobila. Zvolila som lupienky, chia semienka, orechy a mandľové maslo. Takúto pochúťku som si dopriala na olovrant, no určite sa skvelo hodí aj na raňajky. :)














Jedným s receptov, kde pridávam mlieko sú tiež lievance. Mám už taký svoj obľúbený a overený recept ( nájdete ho u mňa na DAYBYME profile ) a tentokrát som ho vyskúšala aj s makovým mliekom. Ja som veľkým milovníkom maku, milujem makové koláče, makové posýpky či kombináciu kokos-citrón a mak. :P Ak by vám toho maku bolo málo, môžete do cesta pridať ešte aj celé kúsky maku, prípadne kokos. :)










Využitie týchto mliek je naozaj neobmedzené. Či už si ho doprajete len tak, alebo v nejakom jedle, určite vám bude chutiť a trošku ho ozvláštni. :) Skúšala som ho aj v káve, čo mi chutilo trošku menej ( pretože som riady kávoholik a najlepšia káva je aj tak klasická obyčajná :D ) no viem si ho predstaviť aj do smoothie bowl, ovsenej pizze či koláča. Určite plánujem tieto mlieka využiť aj v budúcnosti a rada by som ochutnala ďalšie príchute ako mandle-škorica alebo kakao. Ak ste tieto mlieka vyskúšali alebo vás zaujali, určite mi dajte vedieť do komentárov. :) Pre viac inšpirácie môžete sledovať NUTTERY aj na Instagrame.

. 14. februára 2018 .
WHAT I WEAR: trousers - PULL&BEAR / shoes, scarf - PRIMARK / coat - C&A / poncho - F&F / sweater - STRADIVARIUS / backpack - PARFOIS

Ahojte! :) Hoci je dnes sviatok zamilovaných - Valentín, ja to nejako špeciálne neoslavujem a ani by som nemala s kým. :D Takže som sa dnes rozhodla pridať príspevok na trošku inú nôtu a ku klasickému outfitovému postu napísať pár slov ohľadom môjho názoru na vysoké školy. Nejaké tie skúsenosti už mám, študujem už 5 rokov a vyskúšala som až 3 školy. A keďže sa pomaly blíži čas uzatvárania prihlášok a mnohí z vás sú možno práve vo fáze vyberania tej pravej, tento článok by mohol padnúť vhod. :)

Keď som si pred pár rokmi v poslednom ročníku na strednej musela vyberať moje ďalšie študijné zameranie, nebolo mi všetko jedno. Vôbec som nemala tušenia, ktorým smerom sa vybrať, alebo čo by bolo pre mňa vhodné. Ako študentka gymnázia som mala predmety z každého rožka troška, žiadne špeciálne zameranie okrem anglického jazyka. Najskôr som myslela, že by som mala túto znalosť angličtiny využiť, ale väčšinou boli tie jazyky potrebné aspoň dva a to som si veľmi netrúfala. A tak som horlivo hľadala rôzne informácie o školách na internete, pozerala študijné odbory, ktoré by sa mi páčili, podmienky prijatia, uplatnenie v praxi a ďalšie veci. Bolo toho veľa a mala som pocit, že od tohto jediného rozhodnutia závisí celá moja nasledujúca budúcnosť. OMYL! 

Ak už aj vy stresujete, kam si podať prihlášku, upokojte sa a zachovajte chladnú hlavu. :) Určite nestresujte a nemajte z toho prílišné nervy ako ja. Alebo sa nedajbože nepohádajte s rodičmi. V podstate o nič až tak nejde, väčšina informácií o školách je prikrášlená, ďalší vás strašia, iní povedia, že je to príliš ľahké. O tom, aká je skutočná pravda sa však presvedčíte až počas vašeho štúdia a vašej vlastnej skúsenosti. Najlepšie je podať si prihlášok viac. Ak sa neviete momentálne rozhodnúť na 100%, o pár mesiacov v tom možno budete mať jasnejšie, na niektorú školu vás nezoberú, alebo naopak prekvapivo áno. Na vašom mieste by som si skôr vybrala školu, ktorá má dobré meno tu na Slovensku ( aj keď viem, že všeobecne je úroveň našich VŠ nízka ). Univerzita Komenského bude však v životopise vyzerať o trochu lepšie ako nejaká neznáma v Nitre či Prešove.

Ak teraz chodíte na strednú, ktorá je bližšie zameraná napríklad na obchod, dizajn alebo matematiku, voľte školu s podobným zameraním ako máte teraz. Nadobudnuté poznatky viete dobre využiť aj ďalšie roky a bude to pre vás omnoho ľahšie. Ja som napríklad na Ekonomickej univerzite bojovala s účtovníctvom, vôbec mi to nešlo oproti spolužiakom z obchodných akadémií. Tí už mali základy aj z iných podobných predmetov a ja som nemohla s fyzikou a dejepisom zužitkovať asi nič. :D 

Rozhodujte sa podľa srdca. Ak vás do výberu školy tlačia napríklad rodičia alebo kamaráti, no vo svojom vnútri s tým nie ste stotožnení, presaďte si to svoje! Verte mi, že skôr či neskôr môžete toto rozhodnutie oľutovať a ešte ich budete obviňovať, že je to ich chyba, že vás štúdium nebaví. Škola by pre vás nemala byť utrpenie a mali by ste sa tam cítiť dobre. Ja, hoci som prvý ročník na ekonomickej ako tak zvládla, bol to celkom boj. Musela som mávať doučovania z matiky, pri pohľade na vzorce zo štatistiky mi bolo zle a keď sa v ďalších predmetoch, čo aspoň na prvý pohľad zneli fajn objavili počty, skoro ma išlo poraziť. :D Matematika nikdy nebola moja silná šálka kávy a aj keď som ju už nechcela vidieť, trápila som sa s tým skoro ešte ďalšie dva roky.

Nakoniec som ale sama prišla k názoru, že ekonomická bol omyl, vôbec sa mi nechcelo ani len otvoriť tú strašne hrubú knihu medzinárodného obchodu. Iným stačilo text len prečítať, no ja som to absolútne nechápala a do školy som chodila so strachom, že ma niekto vyvolá k tabuli alebo dá malý testík z minulej hodiny. V tom čase som začala mať nové záujmy, dostala som sa do prostredia s médiami, stále som písala blog, fotila a robila tieto kreatívne činnosti a vedela som, že toto je to, čo by ma bavilo. A preto som mala jasno v tom, že musím zmeniť školu!

Rozhodnutie to nebolo ľahké. Skončiť školu v letnom semestri 2. ročníka, keď si pomaly idete vyberať tému bakálarky je odvážne rozhodnutie, no neľutujem to. Stratila som síce 2 roky a mohla som byť už Mgr, ale na masmediálke v Trnave som sa našla viac. Najviac tým aj tak trpeli rodičia, ktorí si mysleli, že nikdy nedoštudujem, no snáď to tento rok konečne dobojujem na toho Bc.

Určite sa nebojte počúvať svoje srdce a keď budete mať za pár mesiacov na novej škole pocit, že neviete, čo tam vlastne robíte, nezostávajte tam zbytočne. Bude to len horšie a horšie a vy budete mať ešte väčšiu nechuť tam chodiť. Veľa ľudí zo škôl odchádza, mení si odbor alebo ide pracovať. V 18tich rokoch sme ešte len tíndežeri, čo nevedia, čo chcú od života a postupne si uvedomujeme, čo vlastne chceme v živote robiť a aké sú naše priority. Treba sa chopiť šancí a príležitostí, ktoré sa nám naskytnú a len my sami vieme, čo je pre nás najlepšie. 

Pokiaľ nechcete ostať na Slovensku, študovať v zahraničí je úžasná vec! :) V niektorých krajinách je to finančne náročnejšie, inde až tak nie, no ak máte tú možnosť, určite do toho choďte. Je to veľká skúsenosť aj do života a veľa vás to naučí. Navyše školy v zahraničí sú lepšie, často krát viac o praxi ako teórii a spoznáte ľudí z mnohých kútov sveta. Alebo sa môžete počas štúdia prihlásiť na Erazmus a skúsiť si štúdium v nejakej inej krajine na pár mesiacov. :) 

Takže ako si vybrať vysokú školu? Konkrétny a správny návod ako na to vám nedá asi nikto a ani ja. V podstate je to nakoniec aj jedno, pretože v živote budete pravdepodobne robiť úplne iné veci ako to, čo máte vyštudované. Zvážte rôzne okolnosti ako to, či má škola dobré renomé, ako to máte ďaleko, či by ste si museli platiť internát alebo nejaké ubytovanie, zaujímajte sa informujte sa, poraďte sa so staršími študentami alebo choďte priamo na miesto na nejaký DOD.

Voľte odbor vám srdcu blízky alebo niečo čo vás zaujíma, nedávajte si prihlášku niekde len s donútenia, alebo len preto, že to máte cez cestu a nemusíte ráno vstávať. Každá škola má svoje pre a proti, žiadna nebude tá dokonalá a budete musieť zdolávať rôzne prekážky či už na škole alebo v živote. Ak chcete byť doktorom choďte na medicínu, učte sa, získavajte vedomosti, ale ak plánujete popri škole aj pracovať či venovať sa svojim záľubám a koníčkom, voľte menej náročnú školu aby ste mali čas na všetko. :) Po skončení školy vám zostane tak diplom, zážitky a spomienky, no bez skúseností sa ani so školou nikde nepohnete. Takže buďte aktívni, robte čo vás baví a ono to príde všetko nejako samo ani nebudete vedieť ako. Len budete mať pocit, že tak ako to je práve teraz je to správne. Držím vám palce, nech sa rozhodnete dobre a nezabúdajte, že vždy máte možnosť na zmenu. :) 

. 12. februára 2018 .
Ahojte a pekný pondelok želám! :) Dúfam, že ste sa dnes ráno naštartovali poriadnymi raňajkami, a ak náhodou nie, prinášam vám ďalšiu dávku sladkej inšpirácie. Prvý diel tejto série mal celkom úspech a keďže sa mi za posledný mesiac nazbierali ďalšie jedlá do zbierky, rozhodla som sa s vami o ne opäť podeliť. Ak vám bude týchto 5 tipov málo, určite ma nezabudnite sledovať aj na INSTAGRAME alebo stránke DAYBYME, kde pravidelne prispievam fotkami mojich kreácií a budem rada, ak ma podporíte aj na týchto sociálnych sieťach. :) 

Aj po mesiaci ma táto raňajková rutina veľmi baví a okrem overených receptov začínam skúšať aj nové veci. Predsa len nemôžem ostať stále pri rovnakých jedlách, pretože časom by ani tieto články neboli zaujímavé, takže toho určite plánujem skúšať viac a viac. Samozrejme sa nejdem chváliť cudzím perím a nie všetky recepty a postupy som vymyslela ja. Aj ja sama sa rada inšpirujem od druhých a teším sa, keď natrafím na niečo dobré.  Vždy vám dám k fotke aj odkaz na autora, pretože si myslím, že túto foodbloggerskú komunitu treba podporovať a ja som napríklad na instagrame našla veľa dievčat, ktoré sa vareniu, pečeniu a raňajkám venujú asi ešte viac ako ja a rozhodne stoja za pozornosť. Zároveň máte istotu, že ich recepty fungujú a sú dobré, pretože ich mám sama odskúšané. :)  

Dnešný článok odštartujem raňajkami, ktoré patria k mojim najobľúbenejším. Hodia sa v také rána, keď máte viac času, pretože príprava je trošku dlhšia, no výsledok stojí za to. Prvú ovsenú sladkú pizzu som robila trochu ináč, no potom som narazila na oveľa lepší recept na stránke fitcult a robím ju už väčšinou takto. Budete potrebovať vločky, banán, vajíčko, biely jogurt, kakao, prášok do pečiva a trocha mlieka. Avšak nemusíte to robiť úplne podľa návodu a keď mi minule chýbal jogurt, nahradila som ho tvarohom a mliekom. :P A dokonca vám netreba ani kakao, môžete pridať škoricu alebo perníkové korenie alebo aj nič. 

Všetky ingrediencie treba zmiešať a dať na plech s papierom na pečenie do tvaru kruhu. Pizzu pečieme asi 20 minút na 180 stupňoch. Nakoniec nemôžeme zabudnúť na ozdoby! Chutí ešte lepšie s jogurtom, pudingom, nutelou, arašidovým maslom a ovocím. A verte, že túto pizzu zjete úplne celú, lebo je taká dobrá. 

Ak sa vám doma kopí viac ovocia a máte pocit, že ho nemáte kedy zjesť a bojíte sa, aby nezhnilo, najlepší spôsob ako ho využiť je jednoducho rozmixovať ho. Aby to nebolo klasické smoothie, pokojne ho nalejte do nejakej misky a vznikne vám smoothie bowl, ktoré ešte následne môžete ozdobiť s vločkami, lupienkami, orieškami a ďalším ovocím. V tejto mojej zmesi sa nachádza banán, mango, jahody, čučoriedky, mandľové maslo, kokos, ovsené vločky a chia semienka. Určite dajte pozor aby vaša miska nebola príliš riedka, pretože potom vám tie ozdoby padnú a nebudú na vrchu držať. Môžete pokojne pridať na zahustenie napríklad nejaký biely jogurt. :)

Ovsený mugcake je jeden z receptov, ktoré používam už stráááááášne dlho. Raz som na neho narazila na instagrame a odvtedy ho robím stále na rovnaký spôsob. Už si ho vždy len upravím podľa seba, pretože sa s ním naozaj viete vyhrať. Základom je ale jeden rozmačkaný banán, potom pridáte 50g ovsených vločiek, škoricu, 1 vajíčko a trošku mlieka. Poriadne to rozmiešate v miske vhodnej do mikrovlnky. Ja ešte zvyknem pridávať napríklad kokos, chia semienka, oriešky alebo aj ovocie či arašidové maslo. Všetko sa to pekne spojí a akoby zapečie, takže nemusíte mať obavy. Misku nechávam v mikrovlnke na najvyššej úrovni cca 4 minúty. To, že je hotový viete podľa toho, že ho viete bez problémov vyklopiť a nerozpadáva sa. 

Koláčik je sám o sebe veľmi chutný, no ešte lepší je podávaný s nejakým jogurtom, ovocím alebo ako tento na obrázku s proteinovým pudingom. Doslova som ho v ňom obalila a na vrch dala ešte aj malé merci čokoládky. Vznikla tak úžasná čokoládová bomba, z ktorej ani nemusíte mať výčitky svedomia. :P A čo je ešte plus, že si mugcake môžete pokojne zobrať so sebou na cestu, stačí ho zabaliť do alobalu.


Banánový chlebík som už dávno nerobila. Kúpila som si však nové číslo časopisu FOOD, kde bol náhodou veľmi jednoduchý recept od blogerky, ktorú som poznala. ( svartsvanur ) Doma som mala práve viac banánov a aj ostatné ingrediencie a chcela som vyskúšať novú formu z ikey. Čo je teda v ceste? Opäť moje obľúbené veci - banány, vajíčka, mlieko, ovsené vločky, vanilkové flav drops, protein alebo palacinková zmes, kypriaci prášok a škorica. Všetko poriadne zmixujeme a vylejeme do formy na chlebík. Pečieme 30 minút na 190 stupňoch. Na vrch môžete dať ešte aj vlašské orechy alebo kokos. 

Chuťovo je výborný, bola by som schopná zjesť ho na posedenie. Hlavne keď si na neho natriete nejaké maslo a pridáte ovocie. :)

Posledný recept ani nemusí byť veľmi raňajkový, ale hodí sa skôr ako snack či pred alebo potréningovka. V poslednej dobe ma pitie obyčajného proteinu s vodou omrzelo a rozhodla som sa tento nápoj trošku ozvláštniť. Spravila som si smoothie a protein som rozmixovala s ovocím a na záver pridala zopár chia. Rozhodne to má lepšiu chuť, je toho viac a zasýti vás to. :) Z proteinového prášku zvyknem robievať aj rýchli koláčik z mikrovlnky, ale ten uvidíte možno nabudúce.

Dúfam, že sa vám aj dnešná raňajková inšpirácia páčila, môžete mi napísať čo vás zaujalo najviac, alebo či ste to už niekedy skúšali. Vidíme sa zase nabudúce.

. 9. februára 2018 .
WHAT I WEAR: coat, jeggings - ZARA / boots - DEICHMANN / cap - PRIMARK 

Ahojte! V stredu sme boli obdarení ďalšou snehovou nádielkou, no a práve v tento deň som som sa aj s Majkou rozhodla ísť na menší výletík. Vlastne to bol hlavne Majkin nápad, a keby niet jej, tak dnes nemám takéto pekné fotky so snehom. Do Viedne chodím pár krát za rok a väčšinou kvôli nákupom. Už je to taká tradícia, že tam radi zavítame, pretože hoci sú naše hlavné mestá tak blízko, predsa len tá Viedeň má úplne inú kozmopolitnú atmosféru.

Tento krát sme si však okrem samotného nakupovania naplánovali aj menšie potulky mestom kvôli fotkám a vo výhľade sme mali aj jednu kaviareň. Vlakom sme sa ráno odviezli na Hauptbahnhof a naše snehové dobrodružstvo mohlo začať. Najskôr som mala kvôli snehu menšie obavy, pretože snehové vločky padali kade-tade a rovno do tváre. Za normálnych okolností by som v takomto počasí ani nevytiahla päty z domu, no teraz som nemala na výber. Nakoniec ten sneh padol aj celkom vhod a my sme sa ocitli ako keby v rozprávkovej krajine. Neviem, či som niekedy zažila takto zasneženú Viedeň, ale veľmi sa mi to páčilo. Majka je ináč expertka na vyhľadávanie lokalít na fotenie a tentokrát vybrala okolie múzea Albertina. Už keď sme sa k tomu miestu blížili, v hlave som si pomyslela, že to určite bude stáť za to.

No a výsledok, aspoň čo sa týka mojich fotiek môžete vidieť v tomto príspevku. Je to výber toho najlepšieho, kde je aspoň trošku viac vidieť mňa ako sneh. :D Pretože naozaj veľmi husto padal, no my sme sa nedali zastaviť. Myslím, že aj Majka bola spokojná, pretože to bolo asi prvý krát, čo sa jej páčila takmer každá fotka, čo som spravila. :)

Z tohto pekného miesta sme plánovali našu doobednú ''kávapauzu''. Najskôr sme rozmýšľali, že nájdeme niečo v okolí. V Bratiske je totiž normálne, že ak chcete nájsť nejakú peknú kaviareň, nemusíte dlho chodiť po meste a skôr či neskôr na nejakú natrafíte, niekedy aj na 2-3 vedľa seba. No vo Viedni sa nám nejako nedarilo a nevedeli sme takto na rýchlo nič poriadne nájsť. A Starbucks a Mekáč nepripadali v úvahu. Z tohto som bola trošku sklamaná, že nám nepomohla ani navigácia, a že ak chcete ísť do nejakej normálnej kaviarne, musíte si asi zistiť dopredu, kde sa nachádza. 

Ale keď už sme na výlete, treba spoznávať aj nové zákutia. Takže sme nasadli na metro a odviezli  sa na miesto, kde sa mal nachádzať Majkin vyhliadnutý podnik. Nebolo to ani veľmi ďaleko a bolo to určite dobré rozhodnutie. Kaviarnička sa volala La Mercerie a bola vo francúzskom duchu. V menu by ste angličtinu hľadali márne, bolo písané len v nemčine a francúzštine. :D Našťastie kapučíno sa píše všade rovnako. Ušli sa nám aj dobré miesta hneď pri okne, takže sme mali pekný výhľad na ulicu. Neviem ako vy, ale ja v kaviarniach najradšej sedávam pri okne ako niekde pri umelom svetle. Páči sa mi pozorovať okolie a máte tam vždy lepšie podmienky na fotku.

Myslela som, že cena kávy bude oveľa vyššia ako u nás, no 3,40€ bolo ešte v norme na Rakúsko. V tomto podniku majú ako špecialitky croissanty a aj nejaké slané pečivo plus ďalšie veci, ktoré som si nevedela preložiť. :D Je dosť maličký, ale taký útulný a zmestí sa tam celkom dosť ľudí, ale rátajte s tým, že miesta sú blízko pri sebe. Cítili sme sa tam príjemne a neľutovali sme, že sme tam išli.

Našou poslednou zastávkou bolo už klasické obchodné centrum SCS. Trošku sme sa povozili metrom, aby sme sa dostali na zastávku, kde stojí autobus zadarmo. Myslela som, že keď je streda, a pracovný deň, veľa ľudí tam nepôjde. Opak bol pravdou a tuším tam toľko ľudí ešte nikdy nestálo. :D Hlavne keď sa do toho mini autobusu chcú dostať 3 kočíky. Aj keď to nevyzeralo ružovo ( myslela som, že sa tam ani nevojdeme ), dokonca sme sedeli! :D Určite za to môže Majkino pozitívne zmýšľanie. 

V SCS sme si dali aj obed a to fajnové špagety v Pasta Pasta. Potom sme sa už naplno mohli venovať obchodom, hlavne teda Primarku a nejakej drogérii. Každá sme si odniesla zopár vecí, mali ešte aj nejaké zľavy a až tak veľa peňazí sme ani neminuli. Misia Viedeň bola teda aj tentokrát úspešná a možno mi dáte za pravdu, že takéto spontánne výlety, keď človek ani veľa neočakáva sú asi najlepšie. Teším sa na ďalšiu návštevu tohto mesta a snáď budem mať možnosť tento rok navštíviť aj ďalšie zaujímavé miesta. To je na dnes všetko a vidíme sa nabudúce. :) 

. 7. februára 2018 .
Ahojte! :) Asi mi dáte za pravdu, že väčšina z nás má maškrtné jazýčky. Sem tam si doprajeme nejakú sladkosť, alebo pri najlepšom dobrý koláč. Ja sa toho sladkého snažím jesť pomenej, no keď je dobrá príležitosť sladké rozhodne neodmietnem. :) Nie vždy je totiž ľahké odolať domácemu koláču od mamy či babky, alebo čokoládovej palacinke či cheesecaku v menu v kaviarni. Keď si to telo pýta, nemôžem povedať nie a o to viac si tento gurmánsky zážitok vychutnám.

Hoci si tieto klasické koláče a sladkosti nechávam na svoje ''cheat days'', v poslednej dobe si čoraz viac ulietavam na zdravých receptoch na koláče či iné dobroty. Internet je nimi doslova zaplavený a z toho množstva si ani neviem vybrať, čo by som chcela skôr vyskúšať. Pečenie je ináč super vec, chcela by som mať na to viac času a priestoru, ale som rada aj za to, že stíham spraviť aspoň raňajky. :)

Mnoho ľudí má averziu voči zdravým koláčom, a keď im poviete, že sa v nich nachádza fazuľa, mrkva alebo nedajbože avokádo, hneď ohrnú nosy. A pritom chuťovo sú vynikajúce a človek má oveľa menšie výčitky svedomia, keď si z takéhoto koláča dá a môže zjesť aj viac kúskov. Zrejme to vedia oceniť najmä ľudia, ktorý sa zdravo stravujú a dbajú na to, čo si dajú do úst. Mne sa to napríklad veľmi páči, že klasickú múku môžeme nahradiť ovsenými vločkami, mandľami či proteinom, kravské mlieko rastlinnými mliekami a cukor rôznymi inými a lepšími sladidlami. Síce sa osobne zameriavam skôr na raňajkové recepty, stále viac a viac ma to ťahá práve k pečeniu. V najbližšej dobe sa teda budem snažiť vypekať o čosi viac, len neviem, kto to potom bude jesť. :D

V dnešnom článku som si pre vás pripravila recept na zaujímavý a ľahký mini koláčik, ktorého hlavnou ingredienciou je CÍCER! :D Pôvodný recept som mierne obmenila, aby bol ešte viac ''guilty free'' a zmenšila som množstvo, aby z toho bol len takýto malý kúsok. Ale viete z toho spraviť dokonca bábovku, koláč či muffiny.

ČO BUDETE POTREBOVAŤ? ♥ CÍCEROVO-KAKAOVÝ mini KOLÁČIK

  • plechovku cíceru
  • 2 vajíčka
  • 75 ml pomarančovej šťavy ( môžete použiť aj mandarinku a poprípade zriediť s vodou )
  • 50g kokosového cukru
  • 35g kakaa
  • 10g proteinového prášku
  • sladidlo ( ja som použila vanilkové flav drops )
  • 1čl kypriaceho prášku
  • pol čl sódy bikarbóny


POSTUP: 
Najskôr prepláchneme cícer a poriadne ho rozmixujeme. ( Ja používam nutribullet, ale skôr by som volila tyčový mixér alebo niečo podobné.) Postupne pridávame ďalšie ingrediencie. Cícer mixujeme s vajíčkami, kakaom, ovocnou šťavou, cukrom, proteinom a ostatnými ingredienciami kým nám nevznikne kakaová hmota. Tú nalejeme do menšej vymastenej formy. Cesto ide dosť hore, takže ho netreba liať úplne po vrch. Koláčik pečieme na 190 stupňoch asi 40 minút. ( treba skúsiť špáratkom či je už upečený ). Následne ho necháme vychladnúť, vyklopíme a ozdobíme podľa chuti. Ja som zvolila skvelé maslo Pure Nuts arašidy-kokos a rôzne ovocie.

Bola som prekvapená, že cesto bolo také vláčne, vôbec nie suché a pripadalo mi ako nejaké brownie. Ak vám bude koláčik málo sladký, môžete si k nemu pridať nejaký toping, šľahačku či spraviť na vrch polevu. Je to len na vašej fantázii. :) Dúfam, že sa vám recept páči ak sa rozhodnete upiecť, nezabudnite mi dať vedieť a tiež mi môžete do komentárov napísať, aký máte názor na zdravé pečenie. Prajem dobrú chuť!

. 5. februára 2018 .
Ahojte! Dnes sa dostávam k článku, ktorý som plánovala písať ešte v čase, keď vznikli tieto fotky. Kto by bol povedal, že budem pridávať neaktuálne fotky, avšak s článkom o téme, ktorá aktuálna stále je. Možno mi pribudlo zopár nového športového oblečenia, lepšie tenisky či nové vlasy, ale odhodlanie a motivácia stále sa zlepšovať zostala rovnaká. Áno, píšem o mojej novej vášni pre beh. Prišla náhodne a spontánne, ale prišla v ten pravý čas a v podstate zmenila môj život k lepšiemu. Pár mesiacov pravidelne trénujem a dnes si už neviem predstaviť týždeň bez behu či tréningu. Mám šťastie, že som narazila na skupinu akou je Adidas Runners Bratislava, pretože bez ich pomoci by som dnes nemala o čom písať. :)

AKO TO CELÉ ZAČALO?
 Nemôžem povedať, že nie som aktívny človek. Pár rokov fungujem na systéme, že raz som hore a raz dole. Tým myslím, že raz idem do všetkého naplno, čo sa týka športovania, stravy a vecí okolo toho, no a inokedy mi to je úplne jedno a som rada, že môžem mať sladké hoci aj 5x denne. Presne v tomto druhom období som bola asi od mája minulého roka. Začalo to miernym výpadkom z režimu, pár koláčikmi a moje nadšenie a motivácia hýbať sa sa nejako stratili. Prečo to musí prísť vždy pred letom, keď sa človek najviac odhaľuje? :D Takže som nejako od mája a počas celého leta leňošila, neriešila čo a kedy jem a prestala som cvičiť. Keď raz spadnete na takéto dno, už je ťažké vrátiť sa späť na tú lepšiu koľaj, donútiť sa odrazu ísť cvičiť či dať si šalát je takmer nemožné.

Minulé leto pre mňa znamenalo aj množstvo práce, stal sa zo mňa workoholik a chcela som čo najviac zarobiť, kým nezačne škola. Ku koncu augusta sa mi naskytla vďaka kamarátke príležitosť robiť na triatlone na Domaši a tým začal aj mesiac plný takýchto športovo-bežeckých akcií ktorých som bola účastná, avšak len ako brigádnik. Bolo to úplne nové prostredie, ktoré sa mi celkom zapáčilo, každý týždeň som bola v spoločnosti aktívnych ľudí, ktorí si prišli zabehať, rôznych nadšencov, starých, mladých a aj detí. Prešlo to do takého štádia, že som mala za ten mesiac už dosť vydávania štartovných balíkov a chcela som byť v priamom dianí v tej úžasnej adrenalínovej atmosfére, ktorú človek pred behom má. 

Pri poslednej akcii, ktorú som mala robiť - bol to DM ženský beh, som sa aj s kamoškou rozhodla odbehnúť aspoň kratšiu trať 4km. Bola som si vedomá, že asi moc kondičku nemám, ale jednoducho som to chcela skúsiť. Pamätám si, ako som si týždeň pred akciou skúšala ísť zabehať, či má vôbec zmysel postaviť sa na štart. :D Nevzdala som to, dali sme sa do druhého štartovacieho koridoru, lebo k tým najlepším sme sa tlačiť nechceli a dokonca sme stáli úplne vpredu, takže máme aspoň pamätné fotky. :D

PRVÝ ÚSPECH A OSUDNÝ LETÁČIK
Dm ženský beh sme nakoniec prežili, ja som bola celkom prekvapená, že som napriek dlhšiemu nešportovaniu zabehla celkom pekný čas a to 21:20. Mala som síce pocit, že vypľujem dušu, hlavne keď sme v druhej polovici mali mierny stupáčik na Starom moste. :D Krátko pred behom som si kúpila aj tieto čierno-biele legíny, ktoré mám na sebe a stali sa mojimi obľúbenými. Ale čo bolo ďalej? Ku koncu septembra, keď som opäť mala viac času, pretože som nemusela toľko pracovať a začala mi škola som sa vrátila aj k chodeniu do fitka a upravila som si jedálniček na viac ''healthy''.

Rozmýšľala som, že by som možno mohla začať behávať aj viac, keďže je to taký šport, na ktorý si stačíte samy a nepotrebujete k tomu nič len dobré tenisky. Ak s tým len začínate a nemáte dobrú kondičku, len veľmi ťažko sa prinútite ísť sami behať, keď viete, že nebudete vládať a že to bude skôr trápenie. Niekto ''tam hore'' mi asi chcel trošku pomôcť a dostal sa mi do ruky jeden Adidas letáčik, ktorý sme dávali do štartovacích balíčkov. Bol na ňom motivačný text a zároveň pozvánka na tréning, ktorý sa mal konať o pár dní a zúčastniť sa na ňom mohli všetky ženy, začiatočníčky a taktiež nové členky. O Adidas Runners som nepočula, no od tej chvíle som sa o túto skupinu začala viac zaujímať a rozhodla som sa na ten tréning ísť.

Ja osobne mám problém ísť na nové miesto, kde to nepoznám a neviem, čo mám čakať. Som skôr bojazlivá a často krát kvôli tomu mnohé veci nevyskúšam. V hlave si vravím, že tam nikoho nepoznám, budem sa tam musieť predstavovať a budem jednoducho ''odveci''. Niečo mi však hovorilo, že tam mám ísť a bol to asi ten najlepší nápad v živote. Pridala som sa do skupiny na facebooku a hoci som sa najskôr obávala, že na tréningy kvôli práci a škole nebudem môcť chodiť, všetko sa zmenilo, tréningy sa posunuli aj do haly a lepšie mi to vychádzalo.

NEVER GIVE UP
Prešlo tých pár mesiacov ako som vám písala už vyššie, a z toho jedného skúšobného tréningu sa nakoniec stala moja pravidelná rutina každý týždeň. Nemôžem uveriť, že to s behom ťahám už pár mesiacov a viem, že keby na tie tréningy nejdem, nie som tam, kde som dnes. Ak človek niečo chce a má motiváciu a berie to skôr ako zábavu, než nejakú povinnosť, ide to jednoduchšie. Každý týždeň netrpezlivo čakám, kým sa budem môcť prihlásiť na zaujímavé udalosti, ktorých sa vďaka Adidas Runners môžem zúčastniť. Dnes to bola už moja 26. akcia, ktorú som absolvovala a namiesto 4km, ktoré som behala v septembri už hravo len tak odbehnem aj 12km. 

A stále som v podstate len na začiatku a neplánujem prestať. Hovorí, že ''never give up''. :) Nikdy to nevzdávaj, hlavne, keď si na dobrej ceste. Vždy môžeš zmeniť život k lepšiemu, ja som pridala pravidelný pohyb, lepšiu stravu a výsledky je na mne vidno a aj to cítim. Stala som sa sebavedomejšia! Možno to bude aj tým, že na seba natiahnem všetko, čo mám v skrini a nepripadám si ako obalená v tukovej vrstve. :D Ale hlavne mi beh pomohol psychicky. Stal sa zo mňa silnejší a odhodlanejší človek, ktorý si viac verí a vie, že keď chce, tak to dokáže a vie byť ešte lepším. Som pripravená v mojej bežeckej ceste pokračovať a neustále napredovať. Teším sa, čo ma tento rok čaká, čoho som schopná a chcem sa prekonať. Nikdy by som si v septembri nemyslela, že ma beh takto nadchne, a že z tej starej lenivej Ajvn vznikne táto úplne nová verzia. :)

Ak ste to dočítali až sem, dozvedeli ste sa o tom, ako som sa dostala k bežeckej skupine Adidas Runners, ktorá mi pomáha v príprave na blížiacu sa jarnú sezónu. Vďaka nim som si beh zamilovala ešte viac, mám za sebou kondičnú prípravu, pár ranných a chill behov a aktuálne behám intervaly. Som rada, že nemám problém zabehnúť 5,6 či 10 km a najbližšiu sobotu pobežím preteky zimnej série ČSOB. Určite vás budem o tom informovať, dúfam, že sa vám článok páčil a ak máte nejaké otázky alebo by vás zaujímalo ešte niečo viac, určite dajte vedieť. :)

TO BE CONTINUED ...

. 31. januára 2018 .
WHAT I WEAR: jeans - MANGO / coat - OASAP / sweater - NEW YORKER / earrings - LINDEX

Počas januára som blogovaniu teda veľa nedala! :P Hoci som mala veľké vízie ako budem písať rôzne články o nových začiatkoch, motiváciách a neviem čom, v podstate som ani sama nevedela, ako by to malo vyzerať a ako to napísať. Sadnúť si v pokoji za notebook a napísať aspoň pár riadkov bolo takmer nemožné. Nevedela som sa dokopať, nemala som vôbec chuť niečo písať, nemala som nič nafotené, pretože večer už nie je svetlo a oveľa viac som sa realizovala na instagrame. To ste si mnohí iste všimli, že práve túto sociálnu sieť som začala zapĺňať prevažne fotkami jedál. :D V minulosti som mala takéto obdobie, keď sa môj obsah menil na foodblog, ale vôbec mi to nevadí, práveže som sa v tom našla. Nepotrebujem žiadnu asistenciu, vystačím si na všetko sama, na prípravu jedla, na styling a aj na fotenie. :) Takto ma to baví, zvykla som si na to a je to už moja každodenná ranná rutina. 

A možno som sa opäť z blogu nachvíľu stiahla, pretože som si zamilovala stránku DAYBYME, ktorá združuje #dnesjem #dnescestujem #dnesobuvam a #dnesnosim. Nemusíte tieto hashtagy používať len na vašom instagrame, môžete mať svoj vlastný profil, kde budete pridávať fotky do týchto kategórií a ostatní vám ich budú hodnotiť. Zaregistrovaná som bola už dlhšie, ale oveľa väčšiu motiváciu pridávať som dostala práve teraz asi od decembra. Moje fotky sa ľuďom páčia, čo som veľmi rada a mám aj celkom pekné hodnotenie. :) Bolo a teda stále je pre mňa jednoduchšie odfotiť fotku jedla, napísať k tomu krátky popis na insta alebo daybyme ako vytvárať dlhšie články sem na blog. Tým ale nechcem povedať, že s blogom končím. Práve týmto príspevkom to chcem opäť rozbehnúť a viac sa tomu venovať, pretože okrem jedla sa zaujímam aj o ďalšie veci, s ktorými sa s vami rada podelím. 

Čo mám teda od nového roka nové, aké sú moje plány do budúcnosti a čo by som si priala? 

1. Ako prvé sú to určite nové vlasy! :P Farbím si ich už celkom dlho a teraz som šla do trošku tmavšej ako zvyčajne. Niekoľkokrát som bola v drogérii a pol hodinu stála pri farbách a nevedela som sa rozhodnúť, či zase červená, alebo klasická hnedá, alebo snáď nejaký experiment? Tie, čo sa mi páčili aj tak neboli vhodné pre tmavšie vlasy a ani neviem prečo, nakoniec ma zaujala práve tmavá fialová. Bolo rozhodnuté, nevedela som, čo čakať, proste som chcela zmenu a tešila som sa na výsledok.

Dopadlo to asi ešte lepšie ako som čakala, na niektorých fotkách sa farba javí ako čierna, no má fialové odlesky. Aj z reakcií okolia som bola prekvapená, pretože boli iba samé pozitívne, čo bol znak, že som spravila dobre a nie je to prúser. :D Nečakala som toľko chvál, takže som rozhodne spokojná a táto nová Ajvn sa mi páči.

2. Pracovne som na tom stále rovnako, občas si prídem ako workoholik, no našťastie v mojich prácach chápu, že som ešte študent, a že nemôžem robiť ako normálny TPP zamestnanec. Veľa krát mám problém povedať nie, chcem každému vyhovieť, a potom sa nezastavím a stále niekde behám a nestíham. Na druhej strane sa peniaze určite zídu, no netreba to preháňať, treba si spraviť čas aj na ďalšie dôležité veci, ako rodinu, školu, zábavu a koníčky. Uvidíme teda, či sa naskytnú nejaké nové príležitosti, no momentálne som spokojná s tým ako to je. 

3. Do nového roka som si dala aj športové ciele. Ešte ma to stále neprešlo a motivácia zlepšovať sa ma drží. Od októbra makám vo fitku a taktiež na bežeckých tréningoch s adidasrunners. Výsledky na sebe určite vidím, či už je to na postave, kondičke, svaloch alebo časoch. Tréningy mi dávajú naozaj veľa, tiež už je to taká rutina, že nie je týždeň, kedy by som si aspoň raz nešla zabehať. Plánujem konečne aj súťažne štartovať na nejakých bežeckých podujatiach a prvé ma čaká už 10.2. a to 6km. Myslím, že by som to mala v pohodičke zvládnuť a už bude záležať len na mne, ako mi to pôjde a čoho som schopná. :)


4. Nesmiem zabúdať, že tento rok štátnicujem!! :D Stále si to ešte asi dostatočne neuvedomujem, že v júni odovzdávam bakalárku a zrejme v auguste ma čakajú záverečné skúšky. V podstate študujem už 5 rokov a teraz snáď konečne získam svoj prvý Bc. titul. Čas ide tak neuveriteľne rýchlo, že sa ani nenazdám a bude to tu, ale snáď to všetko zvládnem a rozmýšľam, že budem pokračovať na Mgr buď v TT alebo v BA. 

5. Cestovateľské zážitky si veľmi dopredu neplánujem. Vždy sa mi takáto príležitosť naskytne skôr spontánne a náhodne, preto ani nič veľké neplánujem, možno nejaký poznávací zájazd, víkendovky, výlety a snáď aj nejaký festival. Na Szigete sa mi strašne páčilo, tak by som tam šla rada znova a na dlhšie. Cestovanie a spoznávanie nových miest veľmi obľubujem tak som sama zvedavá, kam ma to tento rok zavedie. 

6. Jedlo. ... Ach to jedlo. :D To ma baví stále viac a viac, najmä teda raňajky, no nebránim sa ani väčšiemu vareniu, pečeniu a skúšaniu nových receptov. Mám strašne veľa knižiek, receptov a inšpirácie na každom kroku, že neviem, čo skúsiť skôr. Začalo ma to veľmi baviť, varenie je pre mňa normálne realax a vždy sa teším z každého podareného jedla. Určite teda čakajte množstvo ďalších fotiek, z ktorých vám budú behať sliny. Tak určite sledujte môj INSTA a DAYBYME profil. :)

No a na záver by som chcela len dodať, že si želám, aby bolo tento rok na čo spomínať, aby bol úspešný, príjemný s veľa zaujímavými zážitkami. Hoci je už koniec januára, stále máme veľa mesiacov pred sebou tak ich využime naplno, nech neľutujeme ani jednu sekundu! :) Majte ešte peknú stredu, ja idem tréningovať. ♥