. 8. mája 2018 .
Ahojte! Je tu niekto z vás, kto by rád nejaký zdravý dezert? :P Ja verím, že určite áno, a preto som si pre vás pripravila tip na super raňajky, snack alebo maškrtu, ktorú si môžete dopriať kedykoľvek počas dňa. Už dlhšie som rozmýšľala, že by som veľmi chcela vyskúšať chia pudding. Vyzeral jednoducho, no na internete je toľko receptov, že som sa bála, aby bol pomer semiačok a vody či mlieka tak akurát. Doma som mala spravené mangové pyré ( len som zmixovala kúsky manga s trochou vody ), figy a samozrejme nechýbali ani chia semienka Lagris od Podravky. Tak som si povedala, že teraz je ten správny čas spraviť z toho puding, ktorý bude ešte aj pekne ozdobený. Ako vidíte, podaril sa mi na jednotku a z celkového množstva vyšli takéto dva poháriky. :) 


ČO BUDETE POTREBOVAŤ?

🍨 40g chia semienok

🍨 140ml mlieka ( ja som použila mandľovo-makové od NUTTERY official )

🍨 mangové pyré

🍨 proteinový puding

🍨 2ks figy

→→ Postup je veľmi jednoduchý. Najskôr si v miske namočíte chia v mlieku a necháte v chladničke kým nebudú mať hustú konzistenciu. Väčšinou sa píše, že ich treba nechať namočené cez noc, ja som puding robila doobeda a poobede som mala už dezert hotový. Tiež odporúčam voliť nejaké ochutené mlieko, ktoré dodá pudingu špecifickú chuť, ako v mojom prípade práve mak. Prípadne si dezert viete ešte osladiť a ochutiť podľa seba. Ďalej som si nakrájala figy na mesiačiky a poukladala na vrstvu pudingu. Aby bol ešte chutnejší, v chladničke som našla aj čoko proteinový puding a pár lyžičiek sa ušlo aj do pohárika. ( pokojne môžete použiť aj nejaký jogurt alebo tvaroh :) No a na koniec prišlo na rad mangové pyré, ktoré je super sladučké a výborne sa k pudingu hodí. Všetko stačí ešte ozdobiť nejakými lupienkami, müsli alebo vločkami a môžete hneď konzumovať, alebo odložíte do chladničky na neskôr. :) 

♥ ♥ ♥

. 2. mája 2018 .
Ahojte a peknú stredu prajem! :P Hoci som si dala záväzok, že raňajkový príspevok s inšpiráciami budem pridávať každý mesiac, nejako som sa omeškala a pridávam ho až teraz. :P Na instagrame sa však takmer pravidelne objavujú nové fotky, nie vždy len s raňajkami, ale často aj s inými jedlami, alebo fotkami zo života. Určite ma sledujte aj tam ako ONLYAJVN a tiež na stránke DAYBYME. Toto je opäť len výber toho naj, čo som za posledné týždne jedla a skúšala, lebo naozaj sa často inšpirujem práve od druhých, sem tam niečo v recepte pozmením alebo upravím podľa seba. Väčšinou sa to aj vydarí, alebo to vypáli úplne inak ako som si predstavovala. Aj tak mám však najradšej tú ''zdobiacu'' časť, keď sa s tým môžem vyhrať a určite je základom mať doma nejaké pekné a farebné ovocie, ktoré vždy najlepšie na fotkách vynikne. 

Taktiež som si veľmi obľúbila používať MAK, mám ho veľmi rada a má naozaj široké využitie takmer v hocičom. V receptíkoch nepoužívam kravské mlieko, ale hlavne to rastlinné a moje najobľúbenejšie sú už nedávno spomínané mandľové mlieka s príchuťami od NUTTERY official. V najbližšej dobe vám plánujem predstaviť aj moje ďalšie obľúbené značky a produkty, ktoré stoja za to, ale ešte predtým si teda vychutnajte moje ďalšie raňajkové kreácie. Dúfam, že sa vám budú páčiť. :) 
KOLÁČIK / RAŇAJKOVÁ MAKOVÁ PIZZA
Prvý recept bude hneď v spojení s makom a objavila som ho na instagrame blogerky SVARTSVANUR. Tá ho tam prezentovala ako jednoduchý makový koláč, ale neviem prečo, mne sa až taký vysoký nepodaril ( možno kvôli forme ), ale vznikla z toho aspoň super úžasná a hlavne sýta raňajková pizza. 

Budete potrebovať:
🍓 2 menšie banány
🍓 30g vločiek pomletých na múku
🍓 30g maku LAGRIS
🍓 100g tvarohu ( ja som použila ochutený Rajo )
🍓 troška mandľového mlieka na zriedenie

Banány si roztlačíte v miske, pridáte vločky, mak, tvaroh a poriadne premiešate. Keďže sa mi cesto zdalo dosť hutné, pridala som trošku mlieka, aby dostalo hladšiu konzistenciu. Zmes som naliala do tortovej formy (20cm), ale pokojne ju môžete dať aj na klasický plech. Pečieme približne 20 minúť na 200 stupňoch. Na záver si ju ešte ozdobíme podľa seba, napríklad jogurtom, arašidovým maslom, ovocím alebo orieškami. :) 

MAKOVÁ OVSENÁ KAŠA
Aj v druhom recepte má mak svoju dôležitú úlohu a to hneď rovno 2x. Svoje obľúbené ovsené kaše rada ozvláštňujem a snažím sa ich pripravovať na rôzne spôsoby a v rôznych príchutiach. Spojenie maku a citróna mi veľmi chutí odkedy som raz v jednom podniku jedla takúto mňam kašu. Najskôr dáme do hrnca 50g jemných vločiek spolu s 200-250ml vody, alebo v mojom prípade aj troškou makového NUTTERY mlieka ( tak pol na pol ). Necháme chvíľku variť, kým vločky nezhustnú. V šejkeri si rozmiešam ešte asi 10-15 proteinu so 100-150ml mlieka a potom to do kaše prilejem. Opäť to spolu všetko zmiešam a pridám ešte pár lyžičiek makových zrniečok a vytlačenú citrónovú šťavu. Pokojne môžete pridať ešte aj vanilkovú arómu alebo nejaké sladidlo. Mala by vám vzniknúť krásne krémová kašička, ktorú si opäť len ozdobíte podľa seba. :) 

OVERNIGHT OATS
Túto pochúťku si pripravujem najmä večer na druhý deň ráno, keď nemám čas sa naraňajkovať pohodlne doma, ale idem napríklad skoro ráno do práce alebo cestujem do školy. Tieto poháriky som si však veľmi obľúbila a určite sa hodia aj ako zdravý snack kedykoľvek počas dňa. Môžete si ho naplniť praktický čímkoľvek, čo doma máte a čo vám chutí. 

Mojim základom sú však vždy ovsené vločky, ktoré zalejem buď vodou alebo mliekom, pridám škoricu a poriadne premiešam. Nemusíte sa báť, v chladničke sa to pekne spolu spojí, ale zase pozor, nech to s mliekom nepreženiete a bude to príliš riedke. Ďalej teda môžeme pridať nejaké obľúbené ovocie - čučoriedky, jahody, banán, maliny ... jogurt, puding, tvaroh, arašidové maslo ... no a nakoniec ešte nejaké posýpky, ako kokos, rôzne druhy semienok a orieškov, prípadne čokoládu. Už to ani nemusíte veľmi miešať, je to na vás. Pohárik odložíte na pár hodín do chladničky, alebo počas noci a raňajky TO GO máte vždy po ruke. :) 

PROTEÍNOVÉ WAFFLE
Raz som tuším niekde spomínala, že potrebujem nový a lepší waffľovač, pretože aj waffle sa dajú pripraviť oveľa zdravšie. Vôbec ma nenapadlo, že náš toastovač má násadku aj na waffle, takže odkedy som to zistila, waffle robím ešte radšej a konečne majú správny tvar. Tých receptov na waffle je po internete mnoho, no nájsť ten pravý dá celkom zabrať. Niekedy naozaj netuším, ako sa to niekomu mohlo podariť, keď vidím, že to cesto je príliš riedke alebo naopak husté a nakoniec to všetko skončí v koši. Tieto sa mi tiež už takmer nepodarili, ale stačilo 1 vajíčko navyše a bolo. :) 

Budete potrebovať:
🥝 2 vajíčka
🥝 35g proteín
🥝 1 PL kokosovej múky ( alebo inej )
🥝 škorica
🥝 chia semienka
🥝 prášok do pečiva

Už klasicky všetko spolu poriadne zmiešate a dáte do waffľovača. Na záver prichádza opäť obľúbené ozdobovanie. Na tieto moje som dala čokoládový proteinový jogurt Rajo ( ktorý je fakt výborný ), kivi a čučoriedky. Môžete tiež poliať ešte nejakým ochuteným sirupom. 

RAŇAJKOVÝ KOLÁČIK
Toto je ďalší tip na raňajky, keď nestíhate, máte málo času alebo si niečo potrebujete zobrať so sebou. Tento koláčik bola taká menšia improvizácia, ktorá ale zafungovala a konečný výsledok prekvapil a veľmi mi chutil. Ja obdivujem baby, ktoré majú tie obrovské koláčiky takmer každý deň na večeru, ale ja neviem, kto by to u nás okrem mňa zjedol, takže som bola spokojná aj s takýmto menším a nižším, ktorý som mohla pokojne zjesť celý aj sama. 

Budete potrebovať:
🌸 40g polenta
🌸 30g zmes Hryzkafood
🌸 20g protein
🌸 100g nastrúhaného jablka
🌸 100g jablkového pyré
🌸 škorica
🌸 1 vajíčko
🌸 50ml mlieka
🌸 pol čl kypriaceho prášku
🌸 50g banán + 50g na ozdobu
🌸 55g nastrúhaný sladký šmakoun

Všetko spolu zmiešame, ja som zmes naliala do tortovej (20cm ) formy a piekla cca 30minút na 200 stupňoch. Vrch si opäť môžete ozdobiť podľa seba, ja odporúčam nejaký jogurt, puding a samozrejme ovocie.

. 30. apríla 2018 .
Hoci od tejto udalosti ubehol už viac ako mesiac, k napísaniu článku o mojej prvej veľkej bežeckej skúsenosti píšem až teraz, keďže som blogu v posledných týždňoch veľmi nedala. :D Je však toho toľko, čo by som vám rada napísala, povedala, ale poďme pekne po poriadku a dnes si môžete prečítať o mojom skvelom zážitku, ktorý som absolvovala vďaka mojej bežeckej komunite adidas Runners Bratislava, na ktorú nedám dopustiť. :) 

Keby mi niekto ešte minulý rok povedal, že za pár mesiacov budem behať polmaratón, asi by som ho vysmiala. :D Ako bežec začiatočník som bola rada, že som zvládla zabehnúť bez prestávky svojich prvých 8, 10 a 12 kilometrov. 21 kilometrová trať mi prišla celkom dosť dlhá ( a nereálna :D ), predsa len je to už niečo iné, na čo treba aj viac potrénovať. Ale keďže najlepšie veci sú vždy neplánované a prídu len tak z ničoho nič, povedala som si, že je škoda nevyužiť takúto príležitosť. Moja bežecká komunita adidas Runners totižto vyhlásila súťaž o štartovné a pobyt na Varšavskom polmaratóne. Podmienkou bolo odfotiť sa počas behu pri niektorej z dominánt nášho hlavného mesta a zavesiť to na instagram. Ako som písala, vôbec som nerozmýšľala nad tým, že ja by som mala byť tá pravá, ktorá by bola vhodná na to ísť behať 21 kilometrov, keď som súťažne nemala odbehnutú ani 10tku. Takže nebyť toho, že by mi to môj tréner Leo nepripomenul asi 2 dni pred uzávierkou, zrejme by som dnes o tom nepísala. Na instagram pridávam takmer stále, takže som išla do toho a len tak tak som si ešte stihla zabehnúť na hrad a späť, presne v deň, čo som odchádzala na lyžovačku. Už mi bolo jedno, že je to 21 kilometrov, cestovanie jednoducho milujem, vo Varšave som nikdy nebola a brala som to ako novú výzvu a dobrodružstvo.

LET'S BEGIN
No a ako už isto viete, do tej Varšavy som nakoniec aj s ďalšími troma ''vyvolenými'' bežcami, trénermi a ''makačmi'' ( môj názov pre bežcov, čo sú trošku iná liga :D ) išla. Vôbec neľutujem, že som sa na to dala, pretože to bol skvelý zážitok na ktorý určite len tak nezabudnem. Mnoho ľudí sa na takúto udalosť pripravuje aj niekoľko mesiacov. Ja som síce špeciálne na polmaratón netrénovala, no behala som už od októbra a verila som, že keď už mám tú príležitosť ísť behať polku, nejako to určite dám. 

A tak som 23.3. spolu s ''adidasákmi'' nasadla do lietadla a ocitla sa v Poľsku. Ubytovanie sme mali výborne lokalizované. Náš hostel bol hneď vedľa Varšavského adidas BASU, takže sme tam mohli prejsť pohodlne aj v papučkách. Bola to zároveň aj moja prvá skúsenosť s hostelom, väčšinou som si ich predstavovala hrozivo, no na moje prekvapenie bol celkom moderne zariadený a všetci ubytovaní boli bežci z rôznych krajín, ktorí sa tiež chystali na polmaratón. Po príchode sme sa boli registrovať a dostali sme malú pozornosť od adidas Runners Warsaw. No a večer nás čakala uvítacia párty, lebo veď piatky sú na to ako stvorené. :D 


AR WELCOME PARTY
Ten Varšavský base je ale úplne niečo iné, ako máme tu v Bratislave. Oveľa väčší, modernejší, s veľkým vybavením, vedľa je hneď reštika a kaviareň, a ja som sa sem tam cítila dosť ''cool'', že tam vôbec môžem byť. Normálne tým Poliakom závidím, aj keď viem, že je istotne ešte množstvo ďalších oveľa lepších basov po svete. :D Takže čakala nás párty, kde bolo pomerne dosť ľudí, base sa premenil na nočný klub, kde hral DJ, mali sme občerstvenie a zadarmo nám miešali drinky. Mohli sme robiť hocičo. Kecať, zabávať sa, tancovať, jesť, hrať stolný futbal, alebo sa fotiť. :D Mašinka, ktorá vyrábala takéto pohyblivé fotky ako môžete vidieť mala asi najväčší úspech a takmer stále pri nej niekto bol. Nám sa tiež podarilo zopár zaujímavých a vtipných snímkov a bola to fakt sranda. Potom sme to ako správni Slováci po pár drinkoch poriadne roztočili na parkete a už dlho som si takto dobre nezatancovala a nezabavila sa, keďže na párty moc nechodím. Bol to super začiatok nášho tripu.

EXPLORE CITY RUN
Druhý deň ráno nás po ''prehýrenej'' noci čakal beh po meste, aby sme Varšavu trošku bližšie spoznali. Mám pocit, že sme viac chodili a stáli ako behali, ale aspoň sme videli nejaké zaujímavé miesta a dozvedeli sa niečo nové. Najviac ma zaujal Palác kultúry a vedy, ktorý vyzeral ako Empire state building a je to určite jedna z dominánt tohto mesta, ktorá je preň typická. Na fotkách vyššie môžete vidieť našu skupinku, kde sme práve dostávali výklad ohľadom skladateľa Chopina, môj pokus o selfie a dole vpravo môžete vidieť kúsok z base, kde všetci ''regenerovali'' a ''foam rollerovali'' po našom výkluse. :D  

ŠTARTOVÝ BALÍČEK
Ďalším bodom na pláne bolo vyzdvihnutie si štartového balíčka. Tie sa vydávali rovno na Národnom štadióne, ktorý je riadne obrovský a dokonca sme sa boli pozrieť aj vo vnútri toho veľkého kotla. Tam musí byť teda iná atmosféra počas nejakého športového podujatia. :) Vydávanie balíčkov bolo dobre zorganizované, na to, že šlo behať niekoľko tisíc ľudí sme vôbec dlho nečakali a boli sme pomerne rýchlo vybavení. Balíček bol síce strašne obrovský, ale už klasicky ani tu v ňom nič extra nebolo, ale však nevadí.


Balíčky sme mali vyzdvihnuté, pokochali sme sa štadiónom, aký u nás asi v živote nepostavia a už bol najvyšší čas dať si niečo dobré na jedenie. Celý čas sme sa snažili chodiť všade len po svojich pešo a teraz sme mali namierené na miesto, čosi ako tržnica u nás, kde sú rôzne prevádzky s jedlom. Viacerí sme už boli dosť hladní, keďže sme skoro nič okrem raňajok nejedli, no k jedlu sme sa ako naschvál dostali ešte neskôr ako sme plánovali. :D Ja som mala trošku strach, že nič nejem deň pred polmaratónom a už mi strašne škvŕkalo v bruchu. Mali sme menšie zlyhanie v navigácii a nešli sme správnym smerom, no nakoniec sme sa šťastne dopravili do ciela a k JEDLU! Poviem vám, stálo to určite za to všetko čakanie a odkladanie hlavného jedla, ale nakoniec tu bol ešte väčší problém a to vybrať si, čo si dať. :D Mali všelijaké burgre, vegánske, ázijské či indické jedlá a ja som bola zúfalá. Poznáte to, že keď je človek už tak strašne hladný, už ani nevie, čo by od dobroty jedol. Konečné rozhodnutie padlo na Indiu tikka masala, ktorá bola síce dobrá, ale pálivá a dúfala som, že to môjmu žalúdku neuškodí. Keď som však videla tie burgre a hummusy, ktoré si dali ostatní, možno som aj ľutovala, že som si nedala niečo iné. Nakoniec však prišla aj sladká bodka a ja som neodolala zmrzline, ktorá bola fakt výborná a po celodennom chodení a nejedení som si ju zaslúžila. :D 

Potom sme sa opäť pešo presunuli späť do BASE, kde práve prebiehala PASTA party. Hoci sme mali plné bruchá, ďalšiemu chodu sme neodolali a mohli sme zadarmo ochutnať cestoviny či rizoto. Po celom dni nás čakal posledný oddych a tak sme všetci len ''chillovali'', opäť sa fotili a psychicky sa pripravovali na náročnú nedeľu. Dokonca sme si mohli požičať aj foťáky INSTAX, ktoré vám hneď vyvolajú maličkú fotku, takže o zábavu som mala postarané. 

DEŇ D
No a tu sa už dostávam k hlavnému dôvodu tohto celého výletu a tým je 13. ročník Varšavského polmaratónu. Štart bol o 10tej, takže sme museli ráno skôr vstať, poriadne sa naraňajkovať, nachystať a vyraziť. Celkom som sa tešila, hoci som nevedela, čo mám čakať, aké to bude a ako sa mi vlastne bude bežať. adidas mal dokonca postavenú aj vlastnú zónu len pre členov, kde sme mali prístup a bolo tam pripravené občerstvenie, šatne, chill zóna či dokonca maséri s rôznymi pomôckami. Čo sa mi veľmi páčilo, bolo brandovanie takmer všetkého AR logom. Či už to boli fľašky s vodou, poháriky na kávu či miska na cestoviny. Všade to AR bolo a mali to jednoducho super spravené. No a zabudla som dodať, že počas celého víkendu nás točili a fotili, takže máme aspoň nejaké spomienky. 

V tejto zóne sme si zložili veci, panovala tam taká pokojná a fajn atmosféra, ani som nemala pocit, že už za pár minút ma čaká 21 kilometrov. Mali sme šťastie, že vyšlo počasie a svietilo slnko, takže to určite pomohlo k dobrému výkonu. Dbala som na to, aby som sem tam ešte niečo vypila, lenže mne sa aj tak vždy pred pretekom chce ísť aj viac krát na wc a nechcela som, aby ma to chytilo na nejakom 10tom kilometri. :D Chcela som sa ešte aj rozbehať, lenže všetci sa mi nejako stratili ( NEPOČKALI MA, kým som bola na wcku :D ) a ja som zrazu nikoho známeho nevidela, nevedela som koľko je hodín a kde je vlastne ten štart. Dúfala som, že tam pôjdeme spolu, no nakoniec som rozbeh aj štart musela zvládnuť na vlastnú päsť v obrovskom dave ľudí. Behala som hore dole v nádeji, že niekoho zbadám, ale bohužiaľ sa tak nestalo. Našťastie som nejako intuitívne prišla aj na miesto, kde sa štartovalo a postavila som sa do svojho koridoru, kde bol čas tuším 1:50. Mojim cieľom bolo zabehnúť to do dvoch hodín a šťastne prísť do cieľa. 

Takéhoto bežeckého podujatia som sa ešte nikdy nezúčastnila. Koridorov bolo naozaj mnoho, na začiatok človek ani nedovidel, nemala som ani poňatia, ako ďaleko som od neho. A keďže som sa s nikým nemohla rozprávať, len som čakala a pozorovala okolitých ľudí. Za nejakú chvíľu sme sa už konečne začali posúvať vpred, ale veľmi pomaly, takže to ešte trvalo, kým som prešla štartom. Nešla som lámať rekordy, išla som si dobre zabehať, zistiť, čo je vo mne a čoho som schopná. Takže som vyštartovala normálnym tempom, aby sa mi dobre bežalo. Keďže som ešte nemala hodinky, nevedela som v akom tempe bežím, koľko bežím, ale vlajočky na trati aspoň značili kilometre. 

Keď sme prešli prvé dva, mala som pocit, že preboha, to je ešte len druhý kilometer? :D Zdalo sa mi, že už celkom dlho bežíme. Ale snažila som sa nad tými kilometrami príliš nepremýšľať a jednoducho ísť a nezastaviť. Bola to veľká masovka, na začiatku väčšia, potom to bolo trošku lepšie, ale predbiehať sa dalo, lebo cesta bola široká. Poctivo som pila na každej občerstvovačke, ako mi poradili, ale aj tak som si len ovlažila ústa, odhodila pohár a išla ďalej. Človek tam musel dávať pozor, aby ho niekto neoblial, pretože poháre lietali kade tade. :D 

JUST KEEP RUNNING
Trať aspoň mne osobne neprišla nejako veľmi zaujímavá. Viac ako na okolie som sa sústredila, aby som vládala a aby ma nič psychicky nepoložilo. Pretože stále sú tieto behy hlavne aj o hlave a o tom, ako sme mentálne nastavení. Keď už mi bolo ťažko, hudba a povzbudzovanie pri trati ma vždy nakoplo aby som to nevzdala. Začala som to potom brať ako nejakú hru. Aby mi to ubiehalo, rozhodla som sa, že dobehnem pacera s časom 1:40. Mala som ho na dohľad a tak som mala cieľ na nadchádzajúce kilometre stanovený. Trať sa stále skracovala a čím dlhšie bežíte, tým je to asi aj lepšie. Pri 10tke som si povedala, že už len raz toľko pobežím, potom to bol už len jeden Wakeup run s Alex a potom už len 4kový DM ženský beh. Nakoniec som dobehla s časom 1:41:50. Čo je na prvý polmaratón celkom slušné, bola som rada, že som to dala a tempo som mala celkom fajn, v priemere 4:50 na km. Finiš bol pre mňa dosť emočne silný, posledné kilometre sú asi najhoršie, kedy to takmer chcete vzdať, ale ostáva tak málo do cieľa, že to proste nemôžete len tak zahodiť. Musela som vyzerať hrôzostrašne, ale bolo mi to jedno, pretože svoj cieľ zabehnúť to a ešte bez zastavenia som splnila. Slovákom sa na tomto podujatí celkom darilo a Šimon aj Gabo s ktorými som vo Varšave bola si obaja zlepšili osobné rekordy. Obdivujem, že tak rýchlo bežia a dajú polmaratón hravo iba za 1:10:00. Určite sú pre mňa veľkou inšpiráciou.


Po dobehu nás v AR zóne čakalo opäť občerstvenie, relax a každý rozprával svoje zážitky z behu. Boli pre nás pripravené úžasné burgre, samozrejme musela som si dať aj ja a poriadne som si ho vychutnala. :P Do odletu nám zostávalo ešte niekoľko hodín a tie sme venovali ešte posledným potulkám po meste. Hoci sme boli z toho behania a chodenia poriadne unavení, myšlienka nejakej sladkej odmeny nás motivovala, aby sme tých pár kilometrov navyše ešte vydržali. Opäť sa to oplatilo, pretože sme skončili v Pan Kejkovi, kde mali palacinky a lievance s príchuťami a sladkosťami od výmyslu sveta. Naozaj bolo ťažké vybrať si, no navzájom sme všetko poochutnávali. Aj to ich servírovanie bolo také netradičné, náplň bola vo vnútri a palacinka bola zrolovaná do obdĺžnika a na vrchu bol už iba cukor a vedľa mištička s omáčkou. Bolo to hotové nebíčko v papuľke a určite tento podnik odporúčam ak budete vo Varšave. Týmto sme zakončili náš super víkend vo Varšave, ktorý som si nesmierne užila, spoznala nových ľudí a ešte viac si zamilovala beh a tú najlepšiu bežeckú komunitu adidas Runners. :)  

Ešte raz ďakujem za túto príležitosť, ďakujem skvelej partii, ktorá to absolvovala so mnou a teším sa na ďalšie bežecké zážitky. :)

. 3. apríla 2018 .
WHAT I WEAR: t-shirt - MANGO / pants - ZARA / jacket - PULL&BEAR / backpack - NEWYORKER / sneakers - SINSAY

Ahojte a krásny utorok! :) Ako ste strávili prázdniny a Veľkú noc? :) Ja mám pocit, že to zase všetko rýchlo prešlo a nestihla som si to ani poriadne uvedomiť. V posledných rokoch nejako špeciálne tieto sviatky neoslavujeme a sú skôr spojené s voľnom, dobrým jedlom a návštevami blízkych. No a samozrejme všade v obchodoch na vás číhajú rôzne čokoládové vajíčka, zvieratká a ďalšie blbovinky, bez ktorých by to nebolo ono všakže? :D 

Nikdy som nezažila takú tú poriadnu oblievačku či šibačku. Podľa mňa to má oveľa väčšie čaro niekde na dedine, kde je to naozaj veľká tradícia, ľudia sú v krojoch a na oblievanie sa používajú veľké vedrá s vodou či dokonca potok. :D Mňa doma vyšibe akurát tak oco a to mi celkom stačí. Ďalší šibači mi vôbec nechýbajú a ak by aj niekto veľmi chcel prísť, skôr by som každého od toho odhovárala. Celkom dobrá zábavka či možnosť výslužky je to asi viac pre tých mladších, ale ani tie staršie ročníky sa často krát nedajú zahanbiť.

Ak idete v doobedných hodinách na Veľkonočný pondelok MHDčkou, väčšina cestujúcich sú chlapi, mnohí s korbáčmi, voňavkami, slušne oblečení ( teda len poniektorí :D ), alebo aj otcovia so synmi, ktorí ako sa dá predpokladať majú namierené k svojim babkám, mamám, tetám, kamarátkam či iným zástupkyniam ženského pohlavia. :D Keď som bola menšia, tak som aj ja Veľkú noc prežívala o čosi viac, v pondelok sme išli tradične k babke, kde som vyjedala malé čokoládové vajíčka. Obaly od nich som aj s bratrancom pokrčila a hádzali sme ich von z balkóna. :D Neviem, čo to bolo za zábavku, ale teraz som si na to spomenula haha. 


Dnešné fotky vznikli pri mojom poslednom stretku s Majkou. Konečne sa trošku oteplilo, aj keď ešte stále to nebolo ono ( dúfam, že už bude len teplejšie ). :P Rozhodla som sa pre tieto pásikavé nohavice zo ZARY, ktoré som mala na sebe po prvý krát, ale sú strašne pohodlné, so zaujímavým strihom a tak sa mi zapáčili, že ich určite teraz budem nosiť častejšie. Dlhé nohavice a rifle ma už omrzeli, mnohé pomaly ani nosiť nemôžem, lebo mi nesedia a tak čoraz viac obľubujem takéto voľnejšie na ''teplákový štýl''

Nad tým, čo si oblečiem som priveľmi nerozmýšľala, no siahla som po tomto tričku, kde je zobrazená káva ♥, no a zistila som, že mi celkom ladí s podobne sfarbeným pásikom na nohaviciach. :D Tak ma to celkom potešilo, že to bude fajn kombinácia. Nahodila som už len tenisky a'la ''conversky'' a bomber jacket a mohla som vyraziť. 

Stala sa nám ináč celkom vtipná príhoda. :D Keď som fotila Majku, pani, čo akurát venčila svojho psíka nám ho sama ponúkala na fotku. Že to bude super ''rekvizita'', tak som mu dala šancu aspoň ja. :D Pes sa volal MAXO a mal už 15 rokov. Chudáčik úplne sa triasol a asi ani nevedel, do čoho ho jeho panička namočila. Bolo to ale celkom milé a vtipné zároveň. Nakoniec sme sa vybrali ešte do jednej kaviarničky, ktorú mi odporučila Majka. Je úplne zašitá na Obchodnej v jednej uličke a podľa mňa ani veľa ľudí o nej nevie. Volá sa Kafíčko, má sedenie aj vonku, no vnútri to vyzeralo tiež útulne a pokukovala som aj po ich koláčikoch. Majú tam rôzne špecialitky aj čo sa týka kávy, tak tam určite mrknite ak budete mať cestu okolo.  

. 31. marca 2018 .
Ahojte a pekný víkend prajem! :) Dnešný článok bude opäť spojený s jedlom a po mandľových mliečkach, o ktorých som písala posledne vám dnes predstavím ďalšie zaujímavé produkty od firmy StaminaFood. Príde mi, že sociálne siete a najmä instagram je zaplavený stále tým istým a pomaly každá druhá ''food bloggerka'' propaguje tie isté výrobky ( keď sa bavíme o jedle samozrejme ). Nehovorím, že je to zlé, alebo že by som niektoré veci neskúšala aj ja, pár spoluprác mám, ale podľa mňa je menej niekedy viac. A navyše ja sama radšej objavím niečo nové, neopozerané, čo stojí za to. 

Takže som rada, že dnes môžem písať o produktoch, na ktoré som narazila pred pár mesiacmi úplne sama, bez žiadnej reklamy, jednoducho som vošla do obchodu a kúpila to. O tom, že ovsené kaše milujem vám hovoriť nemusím, no takto predpripravené v slenenej nádobke som ich ešte nevidela. Prišlo mi to ako super vec, pretože vám to ušetrí robotu, kaša je hotová a môžete si ju zobrať kdekoľvek so sebou. Nevadí, že nie je teplá, už pri prvom ochutnaní som sa do nich zamilovala a vedela som, že musím vyskúšať všetky príchute. 

♥   ♥   ♥

Keď som si kašu kupovala po prvý krát, ešte neboli dostať všetky príchute, no dnes si môžete vybrať MAK, KOKOS, ŠKORICU, KAKAO a VLAŠSKÝ ORECH. Všetko veci, ktoré veľmi obľubujem a rada pridávam do mojich raňajok. Už mi zostáva ochutnať len škoricovú, no zatiaľ som bola so všetkými spokojná.

Je to slovenský výrobok, čo je super, a zloženie poteší tiež. Obsahom je len voda, ovsené vločky, slovenský med, morská soľ a daná príchuť. Takže žiadne pridané ochucovadlá, žiadna chémia, cukor ani laktóza. :) Jediná nevýhoda je teda to, že sa musí skladovať v chlade a trvanlivosť má 21 dní. Ale aj keď ste zvyknutí na teplú kašu, nemalo by vám to príliš prekážať.

Kašičku si môžete dať kedykoľvek buď na raňajky, desiatu alebo zdravý snack. Ja si ich občas beriem ako alternatívu raňajok na cesty, keď si nestíham nič ráno spraviť a takto mám istotu, že sa aspoň trošku nasýtim. Rada k nim pridávam ešte nejaké ovocie, najlepšie banán, alebo napríklad aj oriešky ak ste zvyknutí jesť ráno viac. :) 

A kde sa dajú kaše zohnať? Kupovať ich zvyknem v potravinách Yeme, no na ich stránke si viete pozrieť aj ďalšie odberné miesta. Určite ich vyskúšajte, môžete mi potom dať vedieť, či vám chutili. Podľa mňa Staminu veľa ľudí nepozná, no rozhodne si zaslúži väčšiu pozornosť. 

♥  ♥  ♥

♥   ♥   ♥

Ak náhodou nie ste veľkými milovníkmi ovsených kaší, možno vás poteším tým, že Stamina Food má vo svojej ponuke aj slané oblátky. :P Ručne vyrábané, podľa rodinného receptu z čerstvých ingrediencií a masla. Dostať ich v troch príchutiach - BRYNDZA, CESNAK a SYR, no a práve o tie syrové si budete môcť už zajtra zasúťažiť na mojom instagrame. :) Oblátky som skúšala po prvý krát a sú veľmi chutné, jemnučké a ľahké. Úplne bolo cítiť tú syrovú príchuť tak sa teším na tie ostatné. Super sa hodia ako slaný snack a myslím, že po otvorení balíčka bude raz dva po ňom. Je už len na vás, či si ich vychutnáte sami alebo s rodinou či kamarátmi. :)

Ak vás zaujíma zloženie tak obsahuje mlieko, pšeničnú múku, syr, cesnak alebo bryndzu, maslo, smotanu, vaječný žĺtok, rascu a soľ. Žiadne arómy ani oleje a je to na nich naozaj cítiť. Ja som veľmi rada, že som sa mohla spojiť s touto značkou, pretože ich produkty sú naozaj skvelé. Nezabudnite ich určite sledovať aj na sociálnych sieťach - FACEBOOK a INSTAGRAM. Dúfam, že vás dané produkty zaujali a ak áno, nezabudnite sa zapojiť aj do súťaže. Majte ešte pekný víkend a zase niekedy nabudúce. :)

♥   ♥   ♥

. 29. marca 2018 .

Ahojte a pekný štvrtok prajem! :) Vlastne dnes je špeciálny štvrtok - ZELENÝ a pred nami pár dní voľna, tak snáď si ho všetci čo najviac užijeme. Opäť mám pre vás nový článok, ktorý bude po dlhej dobe zameraný na beauty tému. Neviem, či som niekedy vôbec písala o vlasoch, tak dnes nastal ten deň. Možno ste si všimli, že som mala pár dní nezvyčajný účes a tak som sa rozhodla povedať vám o tom viac. Toto rozhodnutie prišlo veľmi spontánne a bola to pre mňa úplne nová skúsenosť. Copy nenosím takmer vôbec, pretože viem robiť len tie klasické a hlavne sa mi to samej ani nechce. :D Času je tiež pomenej, tak som rada, keď si vlasy stíham ako tak upraviť alebo vyžehliť. Preto obdivujem ľudí, ktorí majú šikovné ruky a dokážu vám na hlave vyčarovať takúto nádheru. :) 


Rozhodnutie nechať si zapliesť vrkoče prišlo úplne spontánne. Beauty salón v Bratislave s názvom G.Bar som registrovala už dlhšie, najmä na instagrame a pár dievčat, ktoré sledujem ho tiež vyskúšalo. Na prvý pohľad musí zaujať každé dievča, pretože už len z obrázkov a fotiek sa zamilujete do interiéru tohto miesta. Kvietky, ružová farba a veľké zrkadlá ... presne tak ako by malo vyzerať také to typické ''babské'' miestečko, aké by ste chceli mať doma. A to nehovorím o nádherných účesoch a líčeniach, ktoré len tak bežne nevidíte. Aspoň ja som doteraz nevedela veľmi o mieste, kde vám vedia pozapletať vlasy na rôzne spôsoby, nalíčiť vás a ešte vám aj spraviť manikúru. Je to hotový sen a keď si chcete spraviť radosť sama sebe, toto miesto je na to ako stvorené.

Takže pri scrollovaní instagramu mi v jeden deň opäť vyskočila fotka z G.Baru, na ktorom bola myslím speváčka Katarzia, s úžasnými a obrovskými červenými vrkočmi. Už predtým som rozmýšľala, že by som do tohto salónu niekedy rada zavítala, no nikdy som sa neodhodlala zavolať tam. No tento účes ma na toľko zaujal, že som sa konečne odvážila a objednala sa. Zvyčajne, teda takmer vôbec nemám príležitosť sa niekde poriadne ''nastajlovať'' a ku kaderníčke chodím na strihanie asi raz za rok. 

V podstate som ani nevedela, čo presne chcem na tej mojej hlave mať a ani či sa mi to bude hodiť, ale chcela som to jednoducho vyskúšať, pretože sa mi to veľmi páčilo. Tých služieb, ktoré ponúkajú je asi milión, a ja som sa rozhodla pre zapletanie s kanekalonom.


Na vrkoče som sa objednala minulý piatok, pár hodín predtým ako som mala letieť do Varšavy. Špeciálna udalosť - môj prvý polmaratón, tak som si povedala, že to je ten správny čas. G.Bar sa nachádza v meste na Suchom mýte 2 a ak okolo človek nechodí, podľa mňa o tomto mieste ani nevie. Keď som vošla, bolo to presne také, ako z fotiek, ba ešte lepšie. Hneď mi zobrali kabát a na odkladanie vecí a kabeliek tu majú malé stoličko-stolíky. Ponúknu vám dokonca čaj alebo kávu a snažia sa vytvoriť čo najpríjemnejšie prostredie, kde sa budete cítiť dobre.

Keď prišiel môj čas, sadla som si pred zrkadlo a čakala, čo sa bude diať. Najskôr som si vybrala farbu kanekalonu a zvolila som modro-blonďavý, aby to nebolo príliš kriklavé. Ďalej som to už nechala na dievča, ktoré mi vlasy zapletalo a mala v tom voľnú ruku. Celý proces trval asi pol hodinku a vo vlasoch som zrazu mala niekoľko malinkých gumičiek a umelé vlasy. :D Bol to zvláštny pocit, pretože som nebola zvyknutá a takéto dlhé vlasy som asi ešte nikdy nemala. Účes však dopadol ešte lepšie ako v mojich predstavách a ja som bola veľmi spokojná. Aj s celkovým prístupom personálu, ktorý tu je strašne milý. Dokonca mi spravili pár fotiek, keď som ich poprosila. Svoju prvú skúsenosť v tomto salóne hodnotím pozitívne a už teraz rozmýšľam nad tým, kedy tam zavítam nabudúce.

Ešte by som asi dodala, že je treba si dávať na tie vrkoče pozor, pretože sa vám to veľmi ľahko rozcuchá. Napríklad aj keď si dávate nejaké oblečenie cez hlavu, treba to robiť opatrne. Ja som vedela, že tento účes mi vydrží max do konca víkendu, keďže som v ňom aj bežala a predtým dokonca tancovala na párty. :D Čiže je jasné, že už to nemohlo vyzerať ako predtým, ale držalo to stále až kým som si to nerozplietla. :)

Ako som spomínala, tých služieb, ktoré ponúkajú je omnoho viac, tak už si len stačí vybrať. Určite vám dávam do pozornosti aj ich INSTAGRAM a FACEBOOK, kde nájdete ďalšie informácie, fotky a aj cenník. Ja dúfam, že sa vám článok páči a že som vás možno trošku inšpirovala. Čo hovoríte na takýto účes vy?